Láb - História

Obec s osídlením z veľkomoravských čias sa spomína v roku 1206 ako Loyp, v roku 1271 Lovp, v roku 1400 Laab, v roku 1786 Láb, maďarsky Láb.

Osídlenie v neolite – sídlisko lengyelskej kultúry, laténske, rímsko – barbarské žiarové pohrebisko, slovanské sídlisko z 8. storočia, sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej.

Obec patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, v roku 1553 Serédyovcom a panstvu Borinka – Stupava.

V 16. storočí sa tu osadili rodiny chorvátskych kolonistov.

V roku 1553 mala obec 28 port, v roku 1720 mlyn, krčmu a 63 daňovníkov, v roku 1828 mala 176 domov a 1277 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, zeleninárstvom, od 19. storočia remeslami. Po roku 1918 sa mnohí vysťahovali do cudziny, alebo odchádzali na sezónne práce do Rakúska.

V obci pracovala tehelňa a píla, rozvinuté boli remeslá – rezbárstvo, výšivkárstvo. V roku 1921 bolo založené úverové, v roku 1924 mliekárenské, v roku 1926 potravné a od roku 1938 zeleninárske družstvo. Počas 2. svetovej vojny tu bol židovský pracovný tábor.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí Slovenska, II. časť