Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou
Levoča

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v meste

Súčasnosť mesta

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Fotogaléria

Mapa

Fórum mesta

Firmy v meste

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9375

 

 

 

Levoča - Kultúrne dedičstvo


Pamiatky

 

Levoča je mestská pamiatková rezervácia.

 

Mestské opevnenie – hradby založené okolo roku 1310 a vybudované v 1. štvrtine 14. storočia. Niektoré veže sú dokončené až začiatkom 15. storočia. Hradby obnovované a doplňované v 16. a 17. storočí, v roku 1877 zbúraná južná časť opevnenia s Dolnou bránou (ostali Košická, Menhardtova a Poľská brána).

Farský kostolsv. Jakuba starší gotický, stavaný bol od 1. tretiny 14. storočia pravdepodobne na mieste staršieho kostola, halový trojloďový – pseudobazilikálny priestor bol dokončený pred rokom 1400, súčasne bola pristavaná severná kaplnka (pred rokom 1392), upravený koncom 15. storočia a začiatkom 16. storočia, v rokoch 1530 – 50 bola pristavená nadstavba severnej predsiene a kaplnky pre bibliotéku, v 17. storočí bol doplnený emporoukazateľnicou, v rokoch 1825 – 57 bola realizovaná stavba novej veže – národná kultúrna pamiatka. Na klenbe svätyne je neskorogotická ornamentálna maľba, odkrytá a reštaurovaná v rokoch 1951 – 53. V kostole je niekoľko skupín fresiek: na severnej stene ľavej bočnej lode v dvoch radoch je sedem skutkov milosrdenstva a sedem hlavných hriechov (okolo roku 1385), veľký cyklus 20 scén legendy o svätej Dorote (okolo roku 1400), na uzávere južnej lode je kalvária (okolo roku 1380). Vo svätyni je pastofórium z konca 15. storočia. Hlavný oltár svätého Jakuba starší, neskorogotický z rokov 1507 - 18 z dielne Majstra Pavla z Levoče (sochárska časť) a pravdepodobne majstra Hansa (maliarska časť) – krídlový s predelou a nadstavcom. V strede je skriňa so sochami Panny Márie, svätého Jakuba staršia a svätého Jána Evanjelického, na krídlach reliéfy (scény zo života oboch apoštolov). Na zatvorených krídlach je osem malieb pašiového cyklu podľa predlohy L. Cranacha a H.L. Schäufeleina. V predele je skupina Poslednej večere, v nadstavci staršie sošky z bývalého hlavného oltára z konca 14. storočia. Oltár reštaurovali v rokoch 1951 – 54 bratia Kotrbovci. V kostole je celý rad gotických krídlových oltárov s plastikami a maľbami, gotická skupina kalvárie v kráľovskom oratóriu a jednotlivé sochy.

Náhrobné kamene od roku 1392, najmä Thurzovcov zo 16. storočia, epitafy a mortuáriá (najmä zo 17. storočia), gotická krstiteľnica, renesančná kazateľnica z roku 1626 (K. Kollmitz), gotické a renesančné stallá a lavice; renesenčný organ z roku 1615, kalichy, cibóriá, monštrancie a iné nádoby (najmä od J. Szilassyho).

Kostol sv. Ladislava (starý minoritský, gymnaziálny jezuitský) a kláštor pri mestských hradbách začatý v 1. polovici 14. storočia (trojlodie kostola a kláštor), potom stavba trojloďového halového kostola pokračovala v troch etapách do konca 14. storočia.

Kláštor s gotickým rajským dvorom a arkádovou krížovou chodbou a kláštornými miestnosťami (kapitulná sieň, refektár, knižnica); kostol opravený začiatkom 16. storočia; do roku 1671 patril slovenským evanjelikom; po prevzatí kostola jezuitami interiér zbarokizovaný (rezbár O. Engelholm a F. Beichel), trojlodie dostalo vtedy barokovú hrebienkovú krížovú klenbu a súčasne rozšírili kláštor. Objekt bol v roku 1852 staticky zabezpečený, v rokoch 1911 – 13 demolované barokové krídlo a na jeho mieste postavená secesná budova gymnázia. Kostol v rokoch 1935 – 38 reštaurovali (úprav krížovej chodby, odkrytie nástenných malieb). V kostole a kláštore sú gotické nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Vnútorné zariadenie kostola je jednotné barokové – na hlavnom oltári gotická socha Madony z čias okolo roku 1430.

V meste je celý rad gotických domov z 15. storočia, renesančných prestavaných a neskôr upravovaných.

Thurzov dom vznikol spojením dvoch gotických domov v 16. storočí je renesančný s novšou štítovou atikou a s grafitovanou fasádou.

Radnica pôvodne gotická z konca 15. storočia (obvodové múry a detaily), v rokoch 1551 – 59 a začiatkom 17. storočia (do roku 1615) renesančná prestavaná s arkádami. V interiéri na poschodí je veľká predsieň s hviezdicovou štukovou klenbou na stredných stĺpoch, s kozubom a renesančnými portálmi; v miestnostiach sú drevené trámové stropy polychromované. Manzardová strecha je koncom 19. storočia nahradená dnešnou. Na južnej fasáde sú alegorické fresky, v roku 1615 značne premaľované, ale v roku 1958 uvedené do pôvodného stavu. Adaptovaná v rokoch 1956 – 59 pre Spišské múzeum.

Zvonica z rokov 1656 – 61, v 18. storočí zbarokizovaná, spojená s radnicou novou strechou (z roku 1824).

Množstvo renesančných meštianskych domov s architektonickými detailmi (portály, atika a arkády nádvorí) mnohé z nich potom zbarokizované.

Kostol sv. Ducha kláštor minoritov pri Košickej bráne neskorobarokový z roku 1747, postavený na mieste staršieho z roku 1675. Kostol má barokovú výmaľbu z rokov 1758 – 63 od A. I. Trtinu ako iluzívna architektonická dekorácia s výjavmi v priehľadoch. Vnútorné zariadenie je súdobé so stavbou kostola a jednotné, medzi ním je obraz J. Czauczika z roku 1811. V meste je niekoľko sôch z 18. storočia.

Župný dom empírový z rokov 1805 – 31, postavený A. Povolným.

Na cintoríne je kaplnka z 1. polovice 19. storočia a klasicistické náhrobníky.

Kostol evanjelický klasicistický na námestí z rokov 1825 – 37 (projektant A. Povolný) na mieste staršieho dreveného, s pôdorysom tvaru gréckeho kríža, v interiéri je obraz od J. Czauczika, časť zariadenia je staršia.

Monumentálne budovy postavené koncom 19. storočia (hotel, pôvodne evanjelická nemocnica, kúpele, sirotinec, kasárne), začiatkom 20. storočia pribudla budova súdu z rokov 1900 – 01, secesná budova gymnázia.

Kostol postavený na Mariánskej hore z rokov 1903 – 14 s neogotickými priečeliami a interiérom, na hlavnom oltári je gotická socha Panny Márie z 2. polovice 15. storočia.

Pomníky ( (Ľ. Štúra, Sovietskej armády – na námestí).

Pamätné domy (budova Breuerovej tlačiarne)

Pamätné tabule

 

Tradície

 

Remeselné a trhové centrum oblasti, významné paličkovaním viacfarebných čipiek, používaných ešte v polovici 20. storočia na čepcoch a iných častiach ľudového odevu, dielňou na výrobu modrotlače (zanikla začiatkom 20. storočia) a medovnikárstvom.

Od roku 1959 je Levoča dejiskom slávností najlepších interpretov hudobného a tanečného folklóru východného Slovenska.

 

Významné osobnosti

 

Rodisko:

 

Ján Jakub Adami(1713 - 1792) – náboženský spisovateľ

Karol Adler (1910 - 1944) – partizán

Ervín Bauer (1890 - 1942) – prírodovedec, funkcionár revolučného robotníckeho hnutia

Jozef Czauczik (1781 - 1857) – maliar

Ján Kristián Engel (1770 - 1814) – historik

Kornel Fabríczy (1840 - 1910) – historik umenia

Christian Wilhelm Fuchs (1802 - 1853) – geológ

Viktor Grešik (1862 - 1946) – botanik, historik, tu pôsobil aj zomrel

Eduard Korponay (1814 - 1891) – publicista

Ján Leibitzer (1763 - 1817) – učiteľ, ovocinár, tu pochovaný

Karol Marko starší (1791 - 1860) – maliar

Gustáv Müller (1811 - 1849) – maliar miniatúr

Ján Müller (1780 - 1828) – maliar

Ján Rombauer (1782 - 1849) – maliar

Daniel Tallyai ( 1760 – 1816) – vydavateľ Prešpurských novín

 

Pôsobisko:

 

Matúš Blaho (1772 - 1837) – náboženský spisovateľ

Teodor Böhm (1822 - 1889) – maliar

Jonáš Bubenka (17. storočie) – maliar, drevorytec

Leonard Cox (16. storočie) – pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1520 – 21

Martin Čulen (1823 - 1894) – pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1867 – 68

František Dénes (1845 - 1934) – geograf, pôsobil tu v rokoch 1876 – 1934

Mikuláš Dohnány (1824 - 1852) – historik a spisovateľ, tu aj študoval

Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1794 - 1874) – národný pracovník, vydavateľ

Ondrej Fischer (1540) – reformovaný kazateľ; popravený

Maximilián Hell (1720 - 1792) – astronóm, fyzik

Michal Hlaváček (1803 - 1885) – pedagóg

Samuel Hruškovie (1694 - 1748) – náboženský básnik

Peter Kellner-Hostinský (1823 - 1873) – spisovateľ, tu aj študoval

Gustáv Kordoš (1836 - 1908) – pedagóg, tu aj zomrel

Jeremiáš Lednický (1633 - 1685) – náboženský básnik, tu aj zomrel

Samuel Marckfeldner (17. storočie) – organista a skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1648 - 70

Mikuláš z Levoče (15. storočie) – maliar

Jozef Neuschel-Faragó (1821 - 1895) – sochár, tu aj zomrel

Pavol z Levoče (1455 – asi 1530) – sochár, rezbár

Karol Juraj Rumy (1780 - 1847) – právnik, obranca Slovákov

Daniel Sinapius Horčička (1640 - 1688) – spisovateľ, tu aj zomrel

Samuel Spielenberger (1572 - 1655) – lekár

Ján Szilássy (1705 - 1782) – zlatník, pôsobil tu v rokoch 1728 - 82

Ján Pavol Tomášek (1802 - 1887) – publicista a pedagóg

Cyril Gabriel Zaymus (1843 - 1894) – pedagóg, tu aj zomrel

 

Študovali:

 

Peter M. Bohúň (1822 - 1879) – maliar

Ján Botto (1829 - 1881) – básnik

Pavol Dobšinský (1828 - 1885) – spisovateľ, zberateľ ľudových povestí

Mikuláš Štefan Ferienčík (1825 - 1881) – novinár, spisovateľ

Janko Francisci Rimavský (1822 - 1905) – básnik, publicista

Jakub Grajchman (1822 - 1897) – básnik, dramatik

Matej Holko ml. (1757 - 1832) – literárny historik

Samo Bohdan Hroboň (1820 - 1894) – básnik

Ján Chalupka (1791 - 1871) – dramatik

Ján Kalinčiak (1822 - 1871) – spisovateľ

Janko Kráľ (1822 - 1876) – básnik

Ľudovít Kubáni (1830 - 1869) – spisovateľ

Juraj Láni (1646 - 1701) – autor cestopisov

Ondrej Lucae (1596 - 1670) – barokový spisovateľ

Janko Matúška (1821 - 1877) – básnik

Bohuš Nosák Nezabudov (1818 - 1877) – básnik

Karol Salva (1849 - 1913) – vydavateľ, publicista

Albert Škarvan (1869 - 1926) – lekár, tolstojovec

Samo Vozár (1823 - 1850) – básnik

Fridrich Wilhelm Wagner (1815 - 1887) – pedagóg, hudobník, tu aj zomrel

Dávid Fröhlich (1598 - 1648) – matematik, fyzik, tu aj zomrel

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.