Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou
Lipníky

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9380

 

 

 

Lipníky - História


Z histórie osady Taľka a osady Lipníky

 

Taľka a Lipníky v najstarších písomnostiach

 

Historicky staršou ako Lipníky je osada Taľka. Vznikla v dvadsiatych rokoch 14. storočia.

Prvá písomná zmienka o Taľke je z roku 1318. Vtedy zemania z Chmeľovca predali Tomášovi, synovi Bartolomeja a jeho príbuzným časť majetku po maďarsky nazývaného Naghtelek, ktorý dovtedy patril do chotára Chmeľovca. Tomáš sa na majetku usadil a jeho synovia používali v prídomku názov získaného majetku.

(Uličný F: Dejiny osídlenia horného Šariša).

 

Pomenovanie Taľka vzniklo teda z maďarského telek - pozemok a pôvodne označovalo časť chotára. Len neskôr sa používalo na pomenovanie osady.

Taľka - ako uvádza spomínaný historik - bola v 14. - 15. storočí zemianskou osadou. V prvej polovici 16. storočia sídlisko zaniklo.

 

Lipníky

 

Názov osady Lipníky vznikol rovnakým spôsobom ako pomenovanie Taľka. To znamená, že pôvodne bola ním označovaná časť chotára. V literatúre i v starých listinách sa vyskytuje v podobe Lipnik. Lipníky pôvodne boli osadou Šarišskej Poruby a Šarišská Poruba bola majetkovou súčasťou panstva z Kapušian.

Prvá zmienka o Šarišskej Porube je z roku 1410 a tá sa vzťahuje aj na Lipníky. Z toho vyplýva, že v osade už i vtedy stáli prvé domy.

(Uličný F., Tamtiež)

 

Taľka a Lipníky v 2. polovici 19. storočia

 

V roku 1848 bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo. Zatiaľ čo v Šarišskej Porube a v Nemcovciach žili viaceré sedliacke rodiny, zbavené poddanských povinností, v osadách Lipníky a Taľka v tom čase bývali prevažne želiari. Tí pracovali na majetkoch rodiny Lászlóa Ghillányiho. Podľa záznamov v sčítacom hárku z roku 1869 v osade Lipníky bolo 6 domov. Bývalo v nich 59 ľudí. Nájomníkom v dome č. 52 a správcom Ghillányiho majetku bol Majer Andras (narodený v roku 1817). Žil tam s manželkou a dvomi deťmi. V dome bývali aj podnájomníci (sluhovia, pastieri, kočiši a bíreši). Pochádzali z okolitých obcí.

Okrem bývania dostávali aj naturálnu odmenu - komenciju, preto sa nazývali komencijaši. Na majetku v tom čase chovali 4 kone, 4 voly, 10 kráv, 7 teliat a 300 oviec. Správcom Ghillányiho lesov bol M. Petrovics.

Nájomníkom v dome č. 55 bol Lichtig Ádolf, izraelita. Žil s manželkou, synom a dcérou. Mali 2 slúžky. Ádolf Lichtig vlastnil časť pozemkov a bol aj krčmárom. V osade Lipníky v tom čase stála aj kováčska dielňa. Pracovali v nej dvaja kováči - Andrej Gajdoš, pochádzal z Lady, a Tomáš Vaľko, pochádzal z Giraltoviec. Na začiatku 20. storočia kováčske práce v tamojšej vyhni vykonával Matej Nemčík. 12. november 1909 tu v malej osade Lipníky v rodine Mateja Nemčíka sa narodil syn Július. Ten Július, ktorý po vyučení za stolára a neskorších akademických štúdiách v Prahe stal sa popredným slovenským maliarom, pozdejšie aj národným umelcom, ktorý zobrazil premeny slovenskej povojnovej krajiny tak ako žiaden iný. Matka Júliusa Nemčíka bola Ľudmila, rodená Demčáková. V jednom z ďalších lipnických domov (č. 57) bývali Vaško Onofrej. Na Ghillányiho panstve robil funkciu strážcu majetku. Pochádzal z Kokyne (dnešný Trnkov). Jeho syn v neskorších rokoch bol na Ghillányiho panstve hájnikom.

V osade Taľka bol v uvedenom roku evidovaný jediný dom. Bolo v ňom 14 miestností (7 izieb, 3 predizby - kuchyne, 1 komora, 2 pivnice a 2 pajty - podkrovné miestnosti). Žilo v nich 51 ľudí. Nájomníkom domu - správcom majetku bol Samuel Baláž a jeho pomocníkom syn Ján. Ostatní obyvatelia domu, podľa záznamov v sčítacom hárku, bývali tam ako podnájomníci. Boli to tiež komencijaši - sluhovia, služnice, dvaja juhási, traja bíreši, štyria pomocníci. Podľa náboženskej príslušnosti tam vtedy žilo 25 rimokatolíkov, 17 evanjelikov a 9 gréckokatolíkov.

 

V roku 1895 správcom na Ghillanyiho majetku v osade Taľka bol istý pán Karl Korach. Spravoval ho do rozpadu Rakúsko - uhorskej monarchie, čiže do vzniku ČSR.

 

V roku 1910 osada Talyko mala 71 obyvateľov. Vtedy začali tam stavať vlastné domy, už aj bývali želiari. Medzi prvými boli rodiny: Kokindova, Mihalčíkova, Krochtova, Smolková, Kaščákova, Bačova, Kuskova, a ďalšie.

 

Lipníky a Taľka v rokoch prvej ČSR

 

K výraznejším zmenám v rozvoji osád Lipníka a Taľka došlo po vzniku ČSR. V apríl 1919 v Prahe vyšiel zákon o zábere veľkostatkárskej pôdy. Podľa neho mali byť rozparcelované majetky s výmerou nad 150 ha ornej a 250 ha všetkej statkárskej pôdy. Táto mala byť prevedená do Pozemkového fondu československého štátu a štát mal právo ju prideľovať novým vlastníkom.

I keď proces parcelácie veľkostatkov bol zdĺhavý, nakoniec došlo k deleniu pozemkov aj na panstve Chilániho.

V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa v osadách Taľka a Lipníky postupne začali usadzovať noví gazdovia, zámožnejší roľníci.

V roku 1922 sa na Lipníky prisťahovali bratia Marušinovi z Lipovej, 2 bratia Koločíkovi z Nemcoviec a v roku 1937 rodina Vojtaškových z Podhradíka. Prisťahoval sa tu aj Ján Michňák a ďalší. Pozemky si kúpili buď priamo od zemepána alebo od židov.

 

Ghillányiho majetok v osade Taľka ako tzv. zostatkový na začiatku 20-tych rokov dostal od československého štátu Inocent Richter (1887 - 1947). Pochádzal z Ostravy a na Taľke hospodáril do roku 1944. Ten časť pozemkov v roku 1930 predal Jánovi Hlavturovi. Hlavtur v osade Taľka býval aj s rodinou a hospodáril tam do roku 1943, kedy vo veku 66 rokov zomrel. Pochovaný je na parcele, ktorú už skôr daroval občanom Taľky a osady Lipníky na účely cintorína. Na jeho náhrobku čítame epitaf:Všetko je márnosť a trápenie. Krása zvädne, bohatstvo sa rozplynie, len bázeň božia zostane.

 

Prvé súkromné podniky

 

V osade Lipníky v 20. - 30. rokoch vznikajú ich prvé súkromné prevádzky - spracovateľské podniky. Hanušovský rodák Juraj Lukáč, ktorý bol 3 krát v Amerike, v roku 1926 postavil tam mlyn aj s bytom pre svoju rodinu. Mlyn bol v prevádzke do znárodnenia v r. 1947. Jozef Ďurech v r. 1938 sa stal novým správcom polesia a dal do prevádzky motorovú pílu. V lesoch sa zintenzívnila ťažba i spôsob zvážania dreva. V r. 1922 bola tam postavená lesná úzkokoľajová železnica. Viedla zo skládky na Dziloch po pílu v Kapušanoch. V prevádzke bola do r. 1927. (Archív OU - Obecná kronika).

Ku kováčskej vyhni pribudla aj kolárska dielňa. Kolesá aj bežné pracovné náradie vyrábal v nej Ján Michňák. V osade Taľka v 30-tych rokoch začal stolárčiť Štefan Havlík.

 

Druhou etapou intenzívnejšieho rozvoja osady Lipníky aj osady Taľka je obdobie vojnového slovenského štátu (1939 - 1944). Keď sa v septembri 1939 začalo s výstavbou železničnej trate Kapušany - Strážske, naskytli sa nové pracovné príležitosti aj pre miestnych obyvateľov. Niektoré pracovali na trati už počas jej výstavby, viacerí aj v čase povojnovej obnovy. Trať bola ukončená v septembri 1943, jej rekonštrukcia v r. 1947.

 

Osady Lipníky a Taľka v 2. polovici 20. storočia

 

Najintenzívnejšie tempo v rozvoji osád Lipníka a Taľka nastalo v povojnovom období, čo možno dokumentovať počtom postavených domov a verejných budov. V rokoch 1946 - 1990 bolo to 88 rodinných domov, v rokoch 1991 – 2001 tu bolo 11 a zrekonštruovaných bolo 6 rodinných domov. Za roky 1946 - 2001 spolu 109 domov. (Archív OU).

Okrem Štátnych lesov v tých rokoch mali v osade Lipníky prevádzky aj štátne cesty Prešov: v Borovníku bol drvič kameňa a v osade výhrevňa živíc. Poľnohospodárska pôda v rokoch kolektivizácie bola roľníkom odňatá a daná do správy ŠM v Prešove, hospodársky dom Chmeľov.

 

Lipníky - jedna z najmladších obcí na Slovensku

Obec Lipníky patrí k najmladším obciam na Slovensku. Vznikla spojením osád: Lipníky, Taľka a Pohrabina do jedného sídelného celku s vlastnou obecnou správou. Každá z nich má svoju históriu. Lipníky pôvodne existovali ako osada Šarišskej Poruby. K obci Nemcovce boli pričlenené až v roku 1971 Osada Taľka bola súčasťou Nemcoviec už i v dávnejšej minulosti. Podhrabina začala vznikať až po 1. svetovej vojne. 28.8.1990 bola uznesením rady ONV v Prešove obec Lipníky schválená za samostatnú s časťami Taľka a Podhrabina.

V súčasnosti obec má svoj erb, spoločný kataster, Obecný úrad i obecné zastupiteľstvo.

Prvým starostom obce Lipníky sa stal Juraj Smolko. Funkciu vykonával po štyri volebné obdobia. Vo voľbách v roku 2006 za starostu obce Lipníky bol zvolený Jozef Plančár.

 

Zdroj: www.lipniky.ocu.sk





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.