Liptovské Revúce - História

Stará osada Revúca je doložená v roku 1233 ako Reucha, keď z jej rozsiahleho chotára, zahrňujúceho aj dnešný chotár Ružomberka, vyčlenili 3 poplužia zeme a udelili Hudkontovi. Ďalšie názvy osady sú doložené v roku 1330 ako Resevnicze, v roku 1355 ako Rewutze. Zanikla po roku 1355. Koncom 15. storočia okolo medenej huty na území, kde v 2. polovici 13. storočia dolovali medenú rudu, vznikla uhliarska a hutnícka osada, ktorá nemá kontinuitu s občinou Revúca. Huta spracovávala rudu zo Španej Doliny. Zanikla v roku 1560. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa osídlenie pri osade na hornom toku potoka Revúca rozšírilo pastierskym obyvateľstvom, ktoré tu založilo osadu Hričkov. V roku 1625 mala 10 domov so 16 rodinami, v roku 1671 je doložený Veľký i Malý Hričkov. Neskôr sa názov Revúca preniesol na oba Hričkovy a osady vystupujú pod názvom Tri Revúce.
V roku 1715 mali 31 daňovníkov, v roku 1784 mali 119 domov a 1145 obyvateľov, v roku 1828 mala Revúca 71 domov a 489 obyvateľov, Veľká a Malá Revúca mala 121 domov a 1009 obyvateľov. V 17. a 18. storočí sa zaoberali chovom oviec a dobytka, od polovice 19. storočia povozníctvom, od konca 19. storočia odchádzali do baní v Tatabányi a Salgótarjáne. Za I. ČSR sa zaoberali väčšinou poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch. V krízových rokoch tu bola značná nezamestnanosť (v roku 1933 bolo 215 nezamestnaných). V roku 1934 vyhorela Nižná Revúca. Obyvatelia sa zapojili do SNP, významne pomáhali partizánom. Vyhotovovali sa tu falošné legitimácie pre partizánov a ilegálnych pracovníkov. Obec vyznamenali Radom Červenej hviezdy.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť