Liptovský Hrádok - História

Na území dnešnej obce Liptovský Hrádok bolo pohrebisko lužickej kultúry. Jestvovala tu v 1. polovici 13. storočia osada Belsko. Doložená je z roku 1316 ako Belezk, roku 1341 ako Belezka. V jej rozsiahlom chotári sa vyvinulo niekoľko osád, napr. Dovalovo. Zmenšené územie s obcou tohto názvu sa spomína ešte v roku 1469. Patrila panstvu Liptovský Hrádok. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: v roku 1341 Ujwar, v roku 1360 Haraduk, v roku 1476 Nouum castrum, v roku 1503 castrum Hradek, v roku 1808 Hrádek, v roku 1920 Hrádok, v roku 1927 Liptovský Hrádok; maďarsky Liptóújvár.
Hrad postavili začiatkom 14. storočia. Doložený je z roku 1341. Patril ku kráľovským majetkom, v roku 1433 sa ho zmocnili husiti. Potom často striedal majiteľov: v roku 1441 Rikolfovci, v roku 1450 P. Komorovský, v roku 1453 Pongrácovci, v roku 1462 Š. Zápoľský, v roku 1476 M. Trnka, v roku 1485 Imrich a Štefan Zápoľský a jeho vdova Hedviga Tešínska, v roku 1521 Ján Zápoľský, v roku 1527 Ján a Alex Thurzo, roku 1528 František Batthyáni, v roku 1533 Ľudovít Pekry, v roku 1554 Ján Balassa, v roku 1601 Mikuláš Šandorff, v roku 1604 Benedikt Pográny, v roku 1623 Štefan Ostrošič, v roku 1671 erár, v roku 1703 Ján Lichtenstein a po jeho smrti ho odkúpil erár. V roku 1600 pristavali k nemu kaštieľ. Za stavovských povstaní koncom 17. storočia a začiatkom 18. storočia bol ťažko poškodený. Po požiari v roku 1808 obnovili už len kaštieľ. Po roku 1930 ho čiastočne zabezpečili a opravili, dnes je v ňom múzeum. Bol strediskom hradného panstva Liptovský Hrádok, ku ktorému patrili mestečká Hybe, Vrbica s Huštákom, v 19. storočí Liptovský Hrádok, obce Ploštín, Iľanovo, Vrbica, Dovalovo, Východná, Liptovská Kokava, Belsko. Na mieste zaniknutej obce Belsko vznikla pri sklade soli, medi , dreva a surového železa z hrádockých hút osada Mravník.

V 2. polovici 18. storočia tu vznikli viaceré podniky lesného hospodárstva, hutníctva, železiarstva, v roku 1762 lesný úrad spojeného panstva Likava-Hrádok, v roku 1764 hrable na zachytávanie plaveného dreva v roku 1768 vodná píla. V rokoch 1792-1874 tu pracovala železná maša, medený hámor pod Dúpnom, pivovar, v rokoch 1805-1813 zbrojáreň. Bolo tu východisko pltníctva na Váhu, zhotovovali sa poloplte, nakladal sa tovar dopravovaný po Váhu a po Dunaji (soľ, železo, decht, meď, syr, oštiepky, bryndza, sušené slivky, lieskovce, kapusta, liečivé oleje, v časoch napoleonských vojen výrobky tunajšej zbrojárne).
Koncom 18. storočia prevzala osada názov tunajšieho hradu - Liptovský Hrádok. V roku 1784 mala 26 domov a 294 obyvateľov, v roku 1828 mala 61 domov a 414 obyvateľov. Pracovali v erárnych podnikoch a v lesoch.
Liptovský Hrádok sa stal významným drevárskym strediskom (správa lesov, píly, semenársky závod). V roku 1934 bola povodeň, ktorá spôsobila značné škody. Miestni ilegálni pracovníci udržiavali spojenie s partizánmi už pred vypuknutím SNP. 4.-5. 9. viedli partizáni tuhé boje o mesto okupované fašistami, vykonávali deštrukcie. Po tuhom boji oslobodili mesto jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR 31. 1. 1945. Mesto bolo vyznamenané Pamätnou medailou SNP.
Po roku 1945 začala obnova a ďalšia výstavba drevárskych závodov a mesta. V roku 1950 začal pracovať závod Tesla (výroba telefónnych ústrední a telefónov). V rokoch 1949-1960 bolo mesto sídlom okresu.

Maša-Podjacková: Osada je doložená z roku 1808 ako Podjaczkova. V roku 1828 mala 27 domov a 165 obyvateľov. Splynula s Liptovským Hrádkom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť