Liptovský Ján - História

Na území dnešnej obce Liptovský Ján bolo sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa vyvinula na rozsiahlom území medzi Ploštínom a potokom Bocianka, ktoré v roku 1263 Belo IV. daroval komesovi Bohumírovi. Pôvodný názov územia zachováva názov hrádku Veratín medzi Liptovským Jánom a Porubou. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Vezverys (1263), Vesueres (1286), Zenth Iwan (1358), Zentyan, Zentyuan, Sendywan, Zentiwan (1380), S. Johannes (1386), od Swateho Jána (1471), Zenth Janus, v chotarzech Swato Janiskich (1479), Szwati Janszky (1515), Swaty Ján (1773), Liptovský Svätý Ján (1927); maďarsky Szentiván, nemecky St. Johann.
Obec patrila potomkom Bohumírovým, Szentiványiovcom, ktorý tu mali sídlo. V 16. storočí otvorili pri potoku Bocianka výdatné bane na zlato. V roku 1784 mala obec 112 domov a 955 obyvateľov, v roku 1828 mala 142 domov a 907 obyvateľov. Poddaní boli zväčša želiari a sluhovia u zemepánov. Od 2. polovice 19. storočia chodili na sezónne práce ako murári a pomocní robotníci do Budapešti. Po roku 1918 bola v obci píla a výrobňa klincov, od roku 1920 aj elektrárenské družstvo. Obec sa zapojila do SNP. Tuhé boje s fašistami sa odohrali najmä v Jánskej doline.

Liptovský Ján patrí medzi najstaršie dediny Horného Liptova. Z dávnej minulosti sa v Liptovskom Jáne zachovalo 7 kúrií a 21 zemianskych kaštieľov, mnohé z nich sú v súčasnosti zrekonštruované a slúžia ako penzióny alebo na rodinné bývanie. Liptovský Ján je známy aj svojimi termálnymi prameňmi, ktoré sa začali využívať už v 16. storočí. Celkovo sa tu nachádzalo 9 prameňov, najznámejší z nich bol Rudolf. Výskyt týchto prameňov spôsobil, že v rokoch 1929 – 1930 tu boli vybudované vaňové kúpele „Svätojánske Teplice“. Termálnu vodu využívali ľudia nielen z blízkeho okolia ale i množstvo návštevníkov z Budapešti a Nemecka. Termálna voda blahodárne pôsobila na problémy reumatické, ženské, kožné, žalúdočné atď.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť