Ľubeľa - História

Obec vznikla v roku 1924 zlúčením Kráľovskej a Zemianskej Ľubele. Jej názov bol Lubela, v roku 1948 sa zmenil na Ľubeľa. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako baníci v Šalgotarjáne, neskôr v Handlovej a Kišovciach. Bola tu značná nezamestnanosť (v roku 1933 bolo 158 nezamestnaných). Obec sa zapojila do SNP, vyznamenaná Pamätnou medailou SNP. Nemci pred ústupom v marci 1945 časť obce vypálili. V rokoch 1957-1965 bola v obci výrobňa tehál a tvaroviek.

Kráľovská Ľubeľa: Obec je doložená z roku 1278, keď 1. poplužie zeme v jej susedstve dostal magister Ján Gallica, je však staršieho pôvodu. Staré a cudzojazyčné pomenovanie obce boli: Libela (1278), Lybule (1286, Lubella (1339), Lubelaw (1364), Lybele (1370), wies Lubella regia (1469), Kralowjan Lubella (1773), Kráľovská Lubela (1920), Lebela (1924), Ľubeľa (1948); maďarsky Királylubella. Patrila začas ku kráľovským majetkom, neskôr Okolicsányiovcom, Pongrácovcom, Szmrecsányiovcom, Revickým. V roku 1784 mala 59 domov a 471 obyvateľov, v roku 1828 mala 75 domov a 601 obyvateľov. V stredoveku hľadali v údolí Kľačianky zlato, od 18. storočia tu boli bane na antimon, stupy a vyskytlo sa železo, olovo, zlato. Z antimónovej rudy vytápali na mieste antimón pre huty v hlinených dierkovaných nádobách, vyrábaných v obci Ančikovany.

Zemianska Ľubeľa: Doložená je z roku 1535 ako Lwbelye nobilium, Nymes Lwbele (1576), Nemesan Lubella (1773), Zemianske Lubelle (1808), Zemianska Lubela (1920); maďarsky Nemeslubella. Patrila rodinám Bajcsyovcov, Köröskényiovcov, Kubínyiovcov, Rakovských, Turanských. V roku 1784 mala 47 domov a 369 obyvateľov, v roku 1828 mala 51 domov a 444 obyvateľov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť