Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Ľubietová

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Ľubietová - História


Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1379 pod názvom Lubetha. Neskôr sa názov obce menil na Lubeta (1388), Libeta (1400), Lwbethhowa (1495), Lybeth Banya (1519), Libethbanya (1524), Lubjetowa (1773), Libetha, Libeth Banya (1786), Lubietowa maďarsky Libetbanya, až po dnešný názov Ľubietová. Ľubietová vznikla ako banícka osada v 13.-14. storočí. V roku 1379 dostala mestské výsady. Patrila do zväzku 7 stredoslovenských banských miest. V erbe mala sv. Magdalénu s anjouoským a baníckym znakom. V 14.-15. storočí sa tu ťažilo zlato, od 19. storočia medená ruda najmä v revíri Čierne peklo (1535 Chyrno peklo), od konca 16. storočia železná ruda. Bane a huty patrili miestnym a banskobystrickým podnikateľom. Od roku 1556 mala tu hutu Banská komora. V 16.-17. storočí bolo baníctvo v úpadku, ťažilo tu mesto. Ľubietovský erár sa od roku 1630 preorientoval na ťažbu železnej rudy. Roku 1675 uzavrela Ľubietová dohodu s Banskou Bystricou o spoločnej správe meďorudných baní a začiatkom 18. storočia začalo zas prosperovať aj železiarstvo. V roku 1720 tu postavili vysokú pec, potom aj zlievareň. V roku 1782 nahradili pôvodnú vysokú pec dokonalejšou a celý závod 1790 kúpil erár. Pec bola v prevádzke do konca 19. storočia. Obyvateľstvo sa zaoberalo baníctvom, remeslami (keramika. modrotlač, debnárstvo), pracovali v miestnych podnikoch a v lesoch. V 19. storočí jej význam postupne klesal a nadobúdala charakter dediny. V miestnej časti Tri vody založil J. Puschmann a A. Czilchert železiareň, ktorá zanikla 1904 a tvorila jeden podnik so závodom v Bujakove. Do roku 1953 bola v Ľubietovej parná píla. Obyvateľstvo pomáhalo partizánom už pred vypuknutím SNP. Počas SNP tu bola nemocnica. Po ústupe povstania do hôr podnikali fašisti z Ľubietovej výpady proti partizánom; 8. 1. 1945 tu verejne popravili štyroch partizánov. V blízkych horách pôsobili partizáni Jegorovovej brigády. V roku 1947 Emil Majnhold a Július Filo zriadili výrobňu maľovanej keramiky.Vyrába sa tu ľubietovská a modranská keramika.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.