Medzev - História

Obec s tradičnou železiarskou výrobou, vznikla 1960 zlúčením Nižného a Vyšného Medzeva.

HISTÓRIA:

Nižný Medzev - 1359 Meschenseuph, 1376 Mechenzeyfe, 1383 Mechenzeufe, 1397 Meczenseyfen, 1407 Mechenzewph, 1427 Alsow-Mechensef, 1630 Also Meczenzeff, 1773 Nizny Meczenziff, 1920 Nižný Medzev. Po maďarsky sa obec nazývala Alsómecenzéf.

Vyšný Medzev - 1427 Felsew-Meczenszéf, 1630 Felseo Meczenzeff, 1773 Wissny Meczenziff, 1920 Vyšný Medzev. Po maďarsky sa obec nazývala Felsomecenzéf.

Obec patrila pod Abovsko-turniansku župu, okres Moldava nad Bodvou, Košický kraj. Po roku 1960 sa obec začlenila pod okres Košice – vidiek, Východoslovenský kraj.

Nižný Medzev - banská obec sa spomína 1359, 1366-70 v zmluve o stavbe 3 železných hámrov. Do 19. storočia patrila prepošstvu v Jasove. Voči zemepánom si obyvatelia museli brániť banské výsady. V r. 1399 sa ich zastal kráľ Zigmund, v 15. storočí sa zúčastnili s Košičanmi a Jiskrovým vojskom na obliehaní kláštora. Výsledkom trvalej opozície voči kláštoru boli kontrakty 1614, 1648, 1661, 1699, 1758, ktoré vymedzovali vzájomné vzťahy. V r. 1618 sa stala obec poddanským mestečkom. V r. 1828 mala 418 domov a 3424 obyvateľov. Okrem baníctva a hámorníctva sa zaoberali poľnohospodárstvom a spracovaním kože. V r. 1639 potvrdil cisár cechové artikuly pre kováčov, obuvníkov, stolárov a zámočníkov. Tunajší hámorskí kováči vyvážali poľnohospodárske náradie aj do zahraničia. V 19. storočí tu pracovalo 109 hámrov. V r. 1874 vznikla kováčska spoločnosť s 285 členmi. Napriek tomu obyvatelia odchádzali na poľnohospodárske práce na Dolnú zem a mnohí sa vysťahovali do Ameriky. Začiatkom 19. storočia bola v mestečku poštová stanica.

Za I. ČSR ( Československej republiky ) sa obyvatelia zaoberali baníctvom (Baňa Lucia), pracovali v lesoch, na pílach a v hámroch. Z remesiel sa rozvinulo najmä garbiarstvo, súkeníctvo a krajčírstvo. V r. 1943-45 pôsobili na okolí partizánske skupiny. Po 1945 odsunuli obyvateľov nemeckej národnosti.

Vyšný Medzev – obec doložená 1427 patrila premonštrátom v Jasove. V r. 1427 mala 28 port. Od 1628 sa vyvíjala ako zemepánske mestečko. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom, pálením uhlia, výrobou šindľov a poľnohospodárstvom. V r. 1828 mala obec 220 domov a 1938 obyvateľov. Obyvatelia popri baníctve pracovali v lesoch, na pílach a v hámroch. V r. 1943-45 pôsobili v okolí partizánske skupiny. Po oslobodení odsunuli obyvateľov nemeckej národnosti.

Medzev – Medzevskí kováči a baníci majú bohaté revolučné tradície. V 50. rokoch 19. storočia tu podľa príkladu Nemecka a Francúzska vznikol tajný robotnícky spolok, kt. si vytýčil za cieľ bojovať za mzdové a sociálne záujmy robotníkov. R. 1866, 1881, 1886 štrajkovali kováči v hámroch. Silné pozície tu mala KSČ a Červené odbory, kt. organizovali demonštrácie, najmä prvomájové, boje nezamestnaných a protifašistické akcie. Vyvrcholili v období protifašistického boja, kt. sa zúčastnili buď priamo alebo podporu partizánskych skupín operujúcich v okolitých horách. Medzev bol vyznamenaný rádom Červenej hviezdy. JRD založili 1950. V obci je vybudovaný závod Tatrasmalt, tehelňa, sú tu vodné hámre na výrobu motýk a lopát. V osade Baňa Lucia sa ťaží železná ruda, Väčšina obyvateľov pracuje v miestnych závodoch, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve, časť v priemyselných podnikoch v Košiciach. Obec má priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť