Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bratislava, Bratislava 2, Bratislava 3, Bratislava 4, Bratislava 5, Malacky, Pezinok, Senec
Modra

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v meste

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Mapa

Fórum mesta

Firmy v meste

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11787

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Modra - História


Mesto sa spomína v sfalšovanej listine z roku 1158 ako Modor, v roku 1256 ako Modur, v roku 1390 ako Modra, v roku 1404 ako Modra, maďarsky Modor, nemecky Modern.

Na území bola obec Kráľová,  ktorá je doložená v roku 1553 ako Kyralffalwa, v roku 1786 ako Králowa, v roku 1808 ako Modor-Királyfalva. Vznikla v chotári mesta Modra a bola jeho poddanskou obcou. Usadili sa tu aj chorvátski osadníci. V polovici 19. storočia bola zlúčená s Modrou. Na území sa spomína v roku 1349 aj obec Malá Ves ako platea Newst. Nachádzala sa pravdepodobne na území neskoršej obce Kráľová.

Na území mesta bolo slovanské sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej. Modru v roku 1241 spustošili Tatári.

V 12. a začiatkom 13. storočia patrila Modra hradu Bratislava, v roku 1256 bratislavskému županovi Henrichovi, potom jeho dedičom, začiatkom 14. storočia Matúšovi Čákovi. V tom čase sa v chotári spomínajú vinice, ktorých časť vlastnili trnavskí mešťania. V 2. polovici 14. storočia bola Modra venom uhorských kráľovien. Mestské výsady získala údajne v polovici 14. storočia, výsadná listina však zhorela. V roku 1361 potvrdil Ľudovít I. výsady slobodnej voľby richtára, vyňatia z právomoci župy, slobodné disponovanie majetkom mešťanov, slobody, zabezpečujúce rozvoj vinohradníctva a i. V rokoch 1388 – 1434 bola Modra poddanským mestečkom Stibora zo Stiboríc. V roku 1428 i ďalšie roky ju pustošili husiti. V roku 1404 jej bola udelená výsada, obmedzujúca nároky obyvateľov, najmä Trnavčanov na zakupovanie majetkov v obvode Modry. V roku 1435 patrila Modra Pavlovi, synovi Ulricha z Červeného Kameňa, v rokoch 1437 – 1567 Országhovcom. Ferdinand I. v roku 1550 oslobodil obyvateľstvo od mýta v celom Uhorsku. V tejto dobe zasiahol Krištof Országh do vyostrených sporov s trnavskými mešťanmi o obrábanie viníc v chotári Modry v prospech Modranov. Po smrti K. Országha v roku 1569 získala Modra od Rudolfa II. privilégium slobodného mesta s povinnosťou platiť ročne 640 zlatých do kráľovskej pokladnice. V roku 1607 sa stala Modra slobodným kráľovským mestom, ktoré okrem špeciálnych výsad získalo slobody bratislavských mešťanov, jej obyvatelia si založili obec Kráľová, ktorá im patrila až do konca feudalizmu.

Mestské hradby boli vybudované v rokoch 1610 – 46, v roku 1616 získala Modra jarmočné právo, v roku 1631 právo mýta. Od 16. storočia vzrastá počet remeselníkov. V roku 1591 je doložený cech kováčov, v roku 1589 cech obuvníkov a debnárov, zo 17. storočia sú artikuly stolárov, murárov, tkáčov, mäsiarov, pekárov.

V 17. storočí a začiatkom 18. storočia utrpelo mesto materiálne a morálne škody najmä za stavovských povstaní a náboženských nepokojov. V roku 1674 sa tu usadili benediktíni a zosilnel rekatolizačný tlak. V roku 1702 Modru podpálili cisárski vojaci a mesto z viac ako dvoch tretín vyhorelo, znova vyhorelo v roku 1705 pri bitke medzi cisárskymi a Rákóczyho vojskami.

V roku 1720 mala Modra 7 mlynov a 211 daňovníkov, v roku 1828 mala 412 domov a 3859 obyvateľov. Okrem vinohradníctva sa zaoberali remeslami, najmä súkenníctvom a výrobou keramiky. V 19. storočí otvorili azbestové bane a papiereň. V 2. polovici 19. storočia zaznamenali remeslá, obchod i priemysel pre vzdialenosť od železnice pokles. Na jar v roku 1848 vypukli nepokoje tovarišov a učňov. V roku 1890 založili hrnčiarski a kachliarski robotníci prvú odborovú organizáciu na Slovensku. V roku 1912 bola založená továreň Slovenská keramika, účastinná spoločnosť. V roku 1918 bola Modra sídlom bratislavského župana Samuela Zocha, v lete 1919 sídlom Šrobárovej slovenskej vlády. Naďalej prosperovalo vinohradníctvo, ale nastal úpadok remesiel, od roku 1930 aj pokles ťažby dreva v okolitých lesoch. Okrem mestskej píly, tehelne a keramického priemyslu tu bola ústredná pálenica a peňažné ústavy.

Od roku 1943 tu pracovali tri ilegálne skupiny protifašistického odboja. Mnoho obyvateľov sa zúčastnilo Slovenského národného povstania. Mesto bolo oslobodené Červenou armádou 1. 4. 1945.

V blízkosti mesta je vybudovaná rekreačná oblasť Harmónia.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí Slovenska, II. časť



 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.