Muráň - História

Obec vznikla po roku 1321 pri majeri pod hradom, ktorý sa spomína od roku 1271. Názov obce je doložený z roku 1271 ako castrum Mwran, z roku 1321 ako terra seu possessio ad Muran pertinens, z roku 1427 ako Moranalya, z roku 1435 ako Mwran, z roku 1773 ako Podmurany, maďarsky Murány, Murányalja, nemecký Unter-Muran. Dnešný názov Muráň sa používa od roku 1920. Význam hradu stúpol za jiskrovcov, ktorý ho opevnili a stal sa ich zhromaždištom v Gemeri. Po nich sa stal sídlom panstva namiesto Jelšavy a patril Ilsvaiovcom. V prvej polovici 16. storočia vládol na hrade lúpežný rytier Matej Bašo, popravený v roku 1549, potom patril Tornallayovcom a komore, v 17. storočí Széchyovcom a Wesselényimu, od roku 1720 Koháryovcom, od roku 1826 Coburgovcom. Hrad v roku 1702 vyhorel.

Muránskemu panstvu patrili obce na muránskej doline na severe od Šivetíc, cez Horehronie, až po Slovenský raj, od 17. storočia aj obce Széchyovského panstva v povodí Balogu. Obec mala v roku 1427 24 port, pred rokom 1438 sa stala mýtnou stanicou. Na význame jej pridávali železné bane, hámre a huty, ale obyvatelia sa zaoberali aj výrobou dosák a šindľov, časť chovom oviec a koní. Pre turecké útoky klesol v roku 1558 počet poddanských rodín na 11. Turci vypálili obec v roku 1574 a Bocskayho hajdúsi v roku 1610. Mor v rokoch 1709 - 1710 si vyžiadal 446 obetí. Roku 1773 bolo v Muráni 35 sedliackych a 33 želiarskych usadlostí, v roku 1828 mala obec 1213 obyvateľov a 140 domov. Bitka medzi maďarským vojskom a slovenskými dobrovoľníkmi sa tu odohrala 26. 2. 1849. V 19. storočí v Muráni pracovala píla a manufaktúra na kameninu založená okolo roku 1823. Obyvatelia sa živili v lesoch, furmančením a chovom dobytka. V obci je píla, lesný závod, žrebčín známy chovom plemenných koní.

Za I. ČSR boli obyvatelia zamestnaní na píle, v lesnom hospodárstve, ako povozníci a zaoberali sa tiež chovom dobytka. Občania sa masovo zúčastnili protifašistického boja. Buď v partizánskych oddieloch alebo pomáhali partizánom a pomáhali aj pri výstavbe povstaleckého partizánskeho letiska na Muránskej planine. Fašisti zastrelili v obci 12 partizánov. Obec vyznamenali Radom Červenej hviezdy, Duklianskou pamätnou medailou a Pamätnou medailou SNP.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť