Nitra - História

Nitra je významné mesto raných dejín Slovenska, dnes hospodárske centrum Ponitria a stredisko poľnohospodárskeho školstva a výskumu na Slovensku.

Územie mesta bolo osídlené v paleolite v období gravettienu. Je tu archeologicky doložené sídlisko volútovej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, kostrové pohrebiská nitrianskej starobronzovej skupiny, hroby únětickej kultúry, opevnené výšinné sídlisko maďarovskej kultúry, sídlisko juhovýchodnej mohylovej a velatickej kultúry, hradisko z mladšej doby hallštattskej, laténske sídlisko a pohrebisko, leténsko-dácke a rímske sídlisko, slovanské osídlenie s keramikou pražského typu, hroby z 8. storočia, dve centrálne slovanské hradiská s mohutným opevnením z 8. – 9. storočia , tri refugiálne hradiská, slovanské sídliská a pohrebiská z doby veľkomoravskej, na hradisku na Martinskom vrchu zistená doteraz najstaršia sakrálna stavba na Slovensku, staromaďarské pohrebisko devínskeho typu, radové pohrebisko z 10. – 12. storočia.

Osada s názvom Nitraua je doložená od roku 826. Postupne sa jej názov menil na Nitra (880), Nitria (1111), Nitra (1158), Nitria, Nithria (1198), Nitria, Nitra (1211), Nitra (1214), Nitria, Nitra (1223), maďarsky Nyitra, nemecky Neutra, latinsky Nitra.
Osada sa vyvinula na starom slovanskom osídlení na križovatke ciest. V 9. storočí bola centrom Nitrianskeho kniežatstva. Knieža Pribina sem povolal z Rezna kresťanskú misiu a okolo roku 830 tu postavil prvý kresťanský kostol na území Slovenska. Zakrátko Pribinu vyhnalo moravské knieža Mojmír, ktorý Nitru začlenil do Veľkomoravskej ríše. V roku 869 sa jej územie spomína ako kráľovstvo Svätoplukovo, v roku 880 sa stala sídlom biskupstva, v roku 899 sídlom jednej zo štyroch diecéz Veľkej Moravy. Po zániku Veľkomoravskej ríše v roku 906 ostala Nitra kultúrnym strediskom ranofeudálneho Slovenska a stala sa sídlom arpádovského pohraničného vojvodstva, v roku 1042 sídlom vojvodu Bela, do roku 1074 Gejzu, do roku 1078 Ladislava. Po zániku vojvodstva koncom 11. storočia sa stala sídlom kráľovskej stolice, v 13. storočí sídlom župy. Po vzniku biskupstva sa jadrom Nitry stal opevnený hrad s katedrálou. Na juhozápadnom svahu sa vyvinulo Horné mesto, na juhovýchode Podhradie, na juhu Dolné mesto, ku ktorému patril Ďurkov a Kapitulská ulica. V roku 975 sa spomína sídelná kapitula, v 12. storočí prepošstvo s právom tzv. božích súdov.

Po príchode Maďarov hrad i osady patrili ku kráľovským majetkom, od roku 1288 nitrianskemu biskupstvu, v rokoch 1528 – 34 si majetky privlastnil Zápoľského vojvodca Valentín Török a po ňom boli záložnými majiteľmi Thurzovci. V roku 1076 sa hrad ubránil cisárovi Henrichovi IV., v roku 1109 olomouckým kniežatám Otovi a Svätoplukovi, ktorí vyplienili podhradie. Tatári v roku 1241 hrad nedobyli.

Tunajší trh je doložený od roku 1183, keď trhové poplatky získal špitál a kostol, v roku 1248 ich získalo mesto. V roku 1248 udelil Belo IV. podhradiu za pomoc pri úteku pred Tatármi mestské výsady s právom trhu, mýta, voľby richtára, sudcu a s povinnosťou 12 ťažkoodencov do kráľovského vojska, udelil pozemky novým osadníkom. Od roku 1288 sa však Nitra vyvíjala ako zemepanské mestečko. Mesto dostal nitriansky biskup Paschavius, v roku 1302 sa biskupi stali dedičnými županmi Nitrianskej župy a stali sa dvojitou vrchnosťou mesta. Erb mesta pochádza z 15. storočia.

V rokoch 1271 a 1273 hrad i mesto spustošil Přemysl Otakar II., v roku 1302 a 1311 mesto vyraboval Matúš Čák a ovládal ho do roku 1321. V roku 1388 dostala Nitra právo účasti na snemoch. Začiatkom 15. storočia biskupské majetky a mesto obsadil Stibor, v roku 1431 ho obliehali pod vedením Prokůpka husiti, v roku 1440 sa ho zmocnili jiskrovci, v roku 1471 vojská poľského kráľa Kazimíra. Mešťania mali s vrchnosťou ustavičné spory o uznanie mestských výsad, ktoré im v roku 1473 potvrdil Matej Korvín. V roku 1530 si ich vymáhali súdom s kapitulou, v roku 1588 s biskupstvom. V Nitre sa osadilo viacero reholí.

V 15. – 16. storočí bol v Nitre soľný sklad, v roku 1506 a 1628 sa spomína františkánsky mlyn, v roku 1585 je doložený cech kováčov, v roku 1593 cech krajčírov, v roku 1630 cech kožušníkov, v roku 1635 cech gombikárov, v roku 1642 cech zámočníkov, v roku 1651 cech mlynárov, v roku 1746 cech halenárov.

V roku 1588 Nitru obliehali Turci, v roku 1606 ju i s hradom obsadil Bocskayov generál Rhédey. V roku 1606 – 1770 boli tunajší biskupi súčasne kráľovskými kancelármi. V roku 1620 okupovali Nitru bethlenovci, späť ju dobyl cisársky generál Bouqouy. Mešťania dosiahli v roku 1633 dohodu o rešpektovaní mestských práv a výsad u biskupa Telegdiho. V roku 1633 – 1664 mesto i hrad obsadili Turci, späť ich dobyl generál Souchers, Horné a Dolné mesto Turci úplne spustošili. V rokoch 1703 – 08 Nitru zničili rákócziovci pod vedením Bercsényiho. V roku 1775 dostala mestský štatút. V 17. – 19. storočí sa konalo ročne 6 jarmokov, obchodovalo sa najmä s obilím a vlnou. V rokoch 1785 – 91 tu sídlila kráľovská správa bývalých kláštorných majetkov.

V roku 1848 pripojili k Nitre Zobor, v roku 1858 zbúrali Tureckú bránu ako prekážku v raste mesta. V roku 1873 sa Nitra zlúčila s osadami Horné mesto, Podhradie, Kapitulská, Ďurkovská ulica, Čermaň, v roku 1886 s Párovcami. V 19. storočí sa vzmáhal priemysel, budovali sa železnice. S vývinom priemyslu sa formovalo robotníctvo. Robotníci často štrajkovali. Vznik ČSR znamenal podstatnú zmenu v národnom a politicko-spoločenskom vývoji mesta. Do roku 1928 bola Nitra sídlom župy. Pomaly sa menil jej ekonomicko-sociálny charakter. Boli tu už len menšie podniky a remeselnícke dielne, ktoré nestačili zamestnať obyvateľov mesta a okolia. Nitra sa stala celoslovenským významným centrom revolučného hnutia poľnohospodárskych robotníkov a maloroľníkov. Za klérofašistického slovenského štátu sa Nitra opäť stala sídlom župy. V roku 1940 bolo v meste zriadené židovské geto, v roku 1942 bolo zlikvidované a jeho obyvatelia odvlečení do koncentračných táborov v Poľsku. Nitru oslobodila Sovietska armáda 31.3.1945. Počas oslobodzovacích bojov zahynulo okolo 1000 obyvateľov. Po oslobodení nastal všestranný rozvoj mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť