Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina
Nižná Boca

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Nižná Boca - História


V 13. a 14. storočí začali v Bocianskej doline dolovať zlato obyvatelia Hýb. Pravá strana od potoka patrila panstvu Liptovský Hrádok, od roku 1554 Banskobystrickej komore, ľavá strana pôvodne do chotára Liptovského Jána a od 13. storočia potomkom komesa Bohumíra (Svätojánki-Szentiványiovci). Bane v stredoveku jestvovali len na pôde Szentiványiovcov, kde vznikla osada Boca, ktorá v 15. storočí zanikla. V polovici 16. storočia otvorené bane na zlato, striebro, meď a železo na obidvoch stranách doliny prilákali podnikateľov a baníkov z okolia, zo Spiša, Oravy, Poľska a Sliezska. Boca sa delila na Kráľovskú a Svätojánsku. Staré a cudzojazyčné pomenovanie obce bolo: Beuchna (1230/1283), Bolza (1298), Bocha (1377), Regia Bocza a Sz. Ivaniana Bocza, Kralowska Boca a Sz. Ivanska Boca (1773), Nižná, Prostredná a Svätojánska Boca (1920); maďarsky Alsó-Középboca, Szentivánboca. Dnešné pomenovanie obce Nižná Boca je od roku 1927.
Kráľovská mala v rokoch 1551-1552 banský súd pre celý Liptov a Oravu, v roku 1570 si Szentiványiovci založili svoj bansky súd. Obe boli privilegovanými mestečkami. Medzi komorou a Szentiványiovcami boli spory, pretože komora sa chcela zmocniť aj ich baní. Koncom 16. storočia nastal úpadok baníctva, ktoré ožilo len v 18. storočí a skončilo v roku 1810. V roku 1715 mala Svätojánska Boca mlyn a 44 daňovníkov, v roku 1784 mala 141 domov a 798 obyvateľov, Kráľovská Boca mala v roku 1784 61 domov a 373 obyvateľov, v roku 1828 už obe mali 231 domov a 1174 obyvateľov. V 1. polovici 19. storočia bola v obci sklená huta. Po zániku baní sa obyvatelia zaoberali chovom dobytka, súkenníctvom a chodili za prácou do baní v cudzine. V 2. polovici 19. storočia bola k Nižnej Boci pričlenená Prostredná Boca. Za I. ČSR obyvatelia pracovali v lesoch a chovali dobytok. Vo februári 1933 tu bolo 118 nezamestnaných, v roku 1938 štrajkovali drevorubači a robotníci miestnej píly. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V chotári obce sa zdržiavali silné partizánske skupiny.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.