Nižná Slaná - História

Prvá písomná zmienka o obci Nižná Slaná sa datuje do roku 1363, kedy sa nazývala Sayow. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1423 je písomne doložený názov Alsosayo, z roku 1599 Also Saio vel Zlanna, z roku 1600 Nisna Zlanna, z roku 1773 Nizna Slana. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Alsósajó, po nemecky sa obec úradne nazývala Nieder-Salz.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla v polovici 14. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1363. Bola vlastníctvom štítnických Bebekovcov, od 17. storočia Andrássyovcov. Patrila medzi banské gemerské osady, v roku 1427 v nej mali Bebekovci 10 port. Jiskrovci postavili v chotári pevnosť Muránčok, ktorá bola zničená pri dobytí v roku 1459. Obyvatelia sa zaoberali predovšetkým baníctvom, poľnohospodárstvom a chovom oviec. Podľa urbárskeho súpisu z roku 1773 tu žilo 52 sedliakov a 12 želiarov. V roku 1828 mala obec 602 obyvateľov a 74 domov. V 19. storočí rozvinuli Andrássyovci baníctvo, ťažila sa tu železná ruda a ortuť. Začiatkom 19. storočia tu pracovali 3 slovenské pece, 3 hámre. V roku 1868 vznikla banská osada, ku koncu storočia pražiace pece.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) obyvatelia pracovali väčšinou v baniach. V roku 1922 došlo k baníckym štrajkom. Bolo tu rozšírené i tkanie ( najmä pokrovcov ), ktoré sa zachovalo dodnes. Za aktívnu účasť obyvateľstva v protifašistickom boji bola obec vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť