Nižné Repaše - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol grécko-katolícky pôvodne ranogotický zo začiatku 14. storočia, klenba lode zo 17. storočia; renovovaný v roku 1879, gotické architektonické detaily

Tradície

Potočná radová zástavba s reťazou okolo cesty. Zrubové domy so sedlovou strechou, zväčša s tvrdou krytinou, so štítom a podlomenicou sú z 19. storočia. Hospodárske stavby radené za sebou alebo rozostavané v otvorenom dvore sú murované, zrubové i stĺpikovej konštrukcie. Pivnice v brehu sú nadmurované kamením.

Ešte v 1. polovici 20. storočia sa zachovali tradičné formy ľudovej kultúry. Variant ľudového odevu patrí typovo k širokej oblasti spišského odevu.

Mužský odev: košeľa z domáceho plátna starší typ bol so širokými rukávmi, novší so všívanými do manžiet, ktoré sú vyšívané. Spodné nohavice (gače) sú z domáceho plátna. Súkenné biela alebo sivé nohavice (chološne) s dvoma rázporkami sú lemované červenou a zelenou angliou a súkenným motúzkom. Kožúšok (brušľak) z bielej ovčej kože je ozdobený koženou aplikáciou

Odev v zime: trojštvrťový kabát kimonového strihu z bieleho súkna (huňa), okolo výstrihu a rozstrihu je lemovaný červeným a zeleným súkenným motúzkom, zapína sa pod hrdlom remienkom. Kožuch z bielej barančiny, siahajúci niečo niže bokov, je rovný, lemovaný čiernou barančinou, pozdĺž zapínania je farebná kožená aplikácia, na chrbte je menší rastlinný ornament. Doplnkom mužského odevu sú pletené zápästky z domácej vlny s vypletaným čiernym vzorom a okolo hrdla je uviazaný šál (holstuch). Obúvajú si krpce alebo baganče. Na hlave nosia veľký čierny klobúk (krisak) s vyššou, dohora vyhnutou strechou.

Novší mužský odev: plátenné biele drilichové nohavice s čiernym šnurovaním okolo dvoch rázporkov. Tmavomodré plátenné vesty (rajblík) a kabáty mestského strihu boli z domáceho súkna (gerok).

Ženský odev: spodník (podouok) z domáceho plátna zo dvoch pôl, alebo košeľa spodník spojený s opleckom; oplecko (opľiča) bolo z domáceho plátna a drilichu, dlhé rukávy i oba diely všité do rovného vyšívaného golierika, manžety na rukávoch sú vyšité alebo vytkávané červenou bavlnou; dievčenské oplecká sa vyšívali aj v hornej tretine rukáva. Sukňa (kidla) modrotlačová alebo zo zelenej alebo belasosivej anglie s prišitým živôtikom(opasok), taktiež z červenej, modrosivej, čiernej anglie pošitej bortňami, namiesto gombíkov šnúrovačka. Jednopólová zástera z modrotlače (šurc) bola naspodku niekedy vyšitá; sviatočná zástera (fartuch) sa šila z dvoch pôl z modrotlače alebo z bieleho kretónu s kvetinovým vzorom. Pás (krajík) z okrajov súkna.

Odev v zime: biela súkenná niže pása siahajúca hunka kimonového strihu; kožuch z bielej barančiny, bohato aplikovaný kožou, lemovaný čiernou kožušinou; pretkávaný obrus (partok).

Obuv: skirňe – čižmy a rozličné druhy mestských topánok. Dievky sa češú na jeden alebo dva spustené vrkoče (koska); na veľké sviatky nosia partu; vydaté ženy majú účes (chomla) z dvoch prameňov skrútených vlasov, obtočených tkanicou, naň cez čelo si dávajú zamatku a osobitnú 6 – 8 cm širokú čipku (recočka), na to si kladú čepiec s úzkou vyšívanou predničkou a s dienkom z paličkovanej čiernej siete s vpletanými motívmi (zhotovovali čipkárky z Levoče). Na čepiec si dávajú rozličné šatky.

Výzdoba: skromná výšivka, umiestnená na manžetách košieľ a opleciek, na rukávoch oplecka, na zástere. Steh je krížikový, stonkový, plný; geometrický alebo štylizovaný rastlinný ornament, riedko zapĺňa plochu.

Farby: prevláda červená, doplnená bielou, oranžovou, žltou a zelenou. Pozoruhodné boli tkaniny, či už plátené alebo vlnené, ktoré sa používali viac v bytovom úžitkovom textile než na odeve.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť