Nové Mesto nad Váhom - História

Na území dnešného mesta Nové Mesto nad Váhom bolo osídlenie v paleolite (nálezy v Mnešiciach), eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, hrobové nálezy z doby veľkomoravskej. Trhová osada na križovatke ciest Považím a na Moravu s brodom cez Váh sa vyvinula zo slovenského sídliska. Obec sa spomína v roku 1253, keď jej Belo IV. udelil za vernosť pri tatárskom vpáde slobody mešťanov. Názov obce je doložený z roku 1253 ako Vyhel, que alias Villa Regia nuncupatur, z roku 1253 ako Uyhel, z roku 1773 ako Nove Mesto, z roku 1786 ako Nowé Mesto nad Váhom, maďarsky Vágújhely, nemecky Neustadt an der Wag, latinsky C. R. Ultravagh.

Mestečko malo v erbe Madonu, anjelika nad štátnym erbom Arpádovcov a chrám s vysokou vežou. V roku 1263 patrilo mestečko benediktínom na Panónskej hore, v rokoch 1388-1550 panstvu Beckov, v roku 1414 tu Stiborovci usadili rehoľu augustiánov, ktorí založili prepoštstvo s kapitulou a sídlili tu do roku 1538. V roku 1437 získalo vlastnú správu a súdnictvo, v roku 1550 získalo privilégium Ferdinanda I., ktorým sa oslobodilo od závislosti od panstva Beckov. Dostalo jarmočné a míľové právo, právo meča, právo voliť porotu a sudcov, slobodné rybárstvo, výsadu viníc a iné práva. V roku 1440 mestečko napadli husiti, v rokoch 1530 a 1559 Turci, v roku 1705 cisárske vojská. V 16. a 17. storočí si postavilo hradby a urýchlil sa rozvoj remesiel i obchodu. V roku 1632 sa titulárne obnovilo tunajšie prepošstvo, v roku 1642 je doložený cech čižmárov, v roku 1666 zámočníkov, v roku 1689 tkáčov, v roku 1725 hrnčiarov, v roku 1758 krajčírov, v roku 1753 tu pracovalo 220 remeselníkov. V roku 1522 malo Nové Mesto nad Váhom 142 obývaných a 77 opustených usadlostí. V roku 1715 malo vinice a 114 domácnosti, v roku 1787 malo 330 domov a 4350 obyvateľov, v roku 1828 malo 770 domov a 5417 obyvateľov. V rokoch 1771-1772 sa tunajšie ženy vzbúrili proti zavedeniu tereziánskeho urbáru, v roku 1847 obyvatelia proti predražovaniu potravín. Rýchly rozvoj nastal za kapitalizmu aj zásluhou značného počtu židovského obyvateľstva, ktoré tu žilo od stredoveku. V rokoch 1842, 1856, 1857 založili pálenice, v rokoch 1826, 1875 podniky na spracovanie koži, v roku 1850 továreň na mydlo, v roku 1872 na podkovy, v roku 1885 na palice, v roku 1902 na detské kočíky, v roku 1900 Coburgovu továreň na banské a hutnícke stroje. V roku 1876 dokončili stavbu železnice. V roku 1890 založili úvernú banku, v roku 1897 ľudovú banku. Mesto bolo strediskom obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami.

S rozvojom kapitalizmu rástlo i robotnícke hnute. Už začiatkom 20. storočia zakladali v meste socialistické odborové organizácie, v roku 1905 miestny výkonný výbor slovenskej sociálnej demokracie. Aj po roku 1918 zostalo hospodárskym strediskom okolia s rozvinutými remeslami a menšími priemyselnými podnikmi a bankami. Dopravu na trati Nové Mesto nad Váhom – Veselí na Morave začali dňa 1. 9. 1929. Po založení Komunistickej strany Československa stáva sa Nové Mesto nad Váhom jedným z centier revolučného hnutia. Osobitné ostré formy nadobudli boje poľnohospodárskych robotníkov a nezamestnaných. Pri demonštrácii dňa 14. 6. 1922 za prepustenie zatknutého vodcu revolučných odborov začali policajti strieľať – 19-ročný robotník J. Psotý bol zabitý, ďalších 8 bolo ťažko a 12 ľahko ranených. V rokoch 1919-1938 usporiadali nezamestnaní 33 akcií, z toho 1 hladový pochod. Aktívna práca KSČ pokračovala aj v období klérofašistického slovenského štátu. V roku 1942 odviezli Nemci z mesta 1450 osôb židovského pôvodu, z ktorých väčšina zahynula. Už pred SNP vojaci miestnej posádky vyviezli z kasárni množstvo zbraní a výstroja pre partizánov do Lubiny, Kálnice a Bziniec pod Javorinou. Vyše 100 vojakov a dôstojníkov sa zapojilo do SNP. Začiatkom 1945 Nemci zastrelili na židovskom cintoríne 21 partizánov a protifašistických bojovníkov. Mesto bolo oslobodené dňa 7. 4. 1945 vojskami Sovietskej armády. Mestečko po roku 1945 nadobúda priemyselný ráz. Vzniká priemysel: strojársky, drevársky, stavebných hmôt, textilný, potravinársky, energetický a iný. Nové Mesto nad Váhom má priznaný štatút mesta.

Mnešice sa spomínajú od roku 1398. Podľa urbáru v roku 1522 boli ľudnatou obcou. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani po roku 1918. V roku 1949 bola obec pričlenená k Novému Mestu nad Váhom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2. časť