Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín
Nové Mesto nad Váhom

Základné informácie

Súčasnosť mesta

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Mapa

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt




TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11790

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Nové Mesto nad Váhom - História


Na území dnešného mesta Nové Mesto nad Váhom bolo osídlenie v paleolite (nálezy v Mnešiciach), eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, hrobové nálezy z doby veľkomoravskej. Trhová osada na križovatke ciest Považím a na Moravu s brodom cez Váh sa vyvinula zo slovenského sídliska. Obec sa spomína v roku 1253, keď jej Belo IV. udelil za vernosť pri tatárskom vpáde slobody mešťanov. Názov obce je doložený z roku 1253 ako Vyhel, que alias Villa Regia nuncupatur, z roku 1253 ako Uyhel, z roku 1773 ako Nove Mesto, z roku 1786 ako Nowé Mesto nad Váhom, maďarsky Vágújhely, nemecky Neustadt an der Wag, latinsky C. R. Ultravagh.

Mestečko malo v erbe Madonu, anjelika nad štátnym erbom Arpádovcov a chrám s vysokou vežou. V roku 1263 patrilo mestečko benediktínom na Panónskej hore, v rokoch 1388-1550 panstvu Beckov, v roku 1414 tu Stiborovci usadili rehoľu augustiánov, ktorí založili prepoštstvo s kapitulou a sídlili tu do roku 1538. V roku 1437 získalo vlastnú správu a súdnictvo, v roku 1550 získalo privilégium Ferdinanda I., ktorým sa oslobodilo od závislosti od panstva Beckov. Dostalo jarmočné a míľové právo, právo meča, právo voliť porotu a sudcov, slobodné rybárstvo, výsadu viníc a iné práva. V roku 1440 mestečko napadli husiti, v rokoch 1530 a 1559 Turci, v roku 1705 cisárske vojská. V 16. a 17. storočí si postavilo hradby a urýchlil sa rozvoj remesiel i obchodu. V roku 1632 sa titulárne obnovilo tunajšie prepošstvo, v roku 1642 je doložený cech čižmárov, v roku 1666 zámočníkov, v roku 1689 tkáčov, v roku 1725 hrnčiarov, v roku 1758 krajčírov, v roku 1753 tu pracovalo 220 remeselníkov. V roku 1522 malo Nové Mesto nad Váhom 142 obývaných a 77 opustených usadlostí. V roku 1715 malo vinice a 114 domácnosti, v roku 1787 malo 330 domov a 4350 obyvateľov, v roku 1828 malo 770 domov a 5417 obyvateľov. V rokoch 1771-1772 sa tunajšie ženy vzbúrili proti zavedeniu tereziánskeho urbáru, v roku 1847 obyvatelia proti predražovaniu potravín. Rýchly rozvoj nastal za kapitalizmu aj zásluhou značného počtu židovského obyvateľstva, ktoré tu žilo od stredoveku. V rokoch 1842, 1856, 1857 založili pálenice, v rokoch 1826, 1875 podniky na spracovanie koži, v roku 1850 továreň na mydlo, v roku 1872 na podkovy, v roku 1885 na palice, v roku 1902 na detské kočíky, v roku 1900 Coburgovu továreň na banské a hutnícke stroje. V roku 1876 dokončili stavbu železnice. V roku 1890 založili úvernú banku, v roku 1897 ľudovú banku. Mesto bolo strediskom obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami.

S rozvojom kapitalizmu rástlo i robotnícke hnute. Už začiatkom 20. storočia zakladali v meste socialistické odborové organizácie, v roku 1905 miestny výkonný výbor slovenskej sociálnej demokracie. Aj po roku 1918 zostalo hospodárskym strediskom okolia s rozvinutými remeslami a menšími priemyselnými podnikmi a bankami. Dopravu na trati Nové Mesto nad Váhom – Veselí na Morave začali dňa 1. 9. 1929. Po založení Komunistickej strany Československa stáva sa Nové Mesto nad Váhom jedným z centier revolučného hnutia. Osobitné ostré formy nadobudli boje poľnohospodárskych robotníkov a nezamestnaných. Pri demonštrácii dňa 14. 6. 1922 za prepustenie zatknutého vodcu revolučných odborov začali policajti strieľať – 19-ročný robotník J. Psotý bol zabitý, ďalších 8 bolo ťažko a 12 ľahko ranených. V rokoch 1919-1938 usporiadali nezamestnaní 33 akcií, z toho 1 hladový pochod. Aktívna práca KSČ pokračovala aj v období klérofašistického slovenského štátu. V roku 1942 odviezli Nemci z mesta 1450 osôb židovského pôvodu, z ktorých väčšina zahynula. Už pred SNP vojaci miestnej posádky vyviezli z kasárni množstvo zbraní a výstroja pre partizánov do Lubiny, Kálnice a Bziniec pod Javorinou. Vyše 100 vojakov a dôstojníkov sa zapojilo do SNP. Začiatkom 1945 Nemci zastrelili na židovskom cintoríne 21 partizánov a protifašistických bojovníkov. Mesto bolo oslobodené dňa 7. 4. 1945 vojskami Sovietskej armády. Mestečko po roku 1945 nadobúda priemyselný ráz. Vzniká priemysel: strojársky, drevársky, stavebných hmôt, textilný, potravinársky, energetický a iný. Nové Mesto nad Váhom má priznaný štatút mesta.

Mnešice sa spomínajú od roku 1398. Podľa urbáru v roku 1522 boli ľudnatou obcou. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani po roku 1918. V roku 1949 bola obec pričlenená k Novému Mestu nad Váhom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2. časť




 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.