|
|
Plavecké Podhradie - História
Obec je doložená z roku 1247 ako Detreh, Dethruh, Detrvh, neskôr ako Plosenstein (1394), Blasenstein (1396), Plawcz (1420), Detrehkw (1437), Plozsten (1469), Plaweska Podhradia (1786), Plawecký Podhradí (1808), Plavecký Podhrad (1920), Plavecké Podhradie (1927); po maďarsky Detrekőváralja; po nemecky Blasenstein, Plasenstein.
Na hradisku sa vyskytujú sídliskové nálezy lužickej kultúry z doby laténskej. Obec vznikla na pohraničnom území Uhorska, kde v 11.-12. storočí konali strážnu službu Plavci (Polovci). Vyvinula sa pod hradom spomínaným v roku 1296 ako kráľovská pohraničná pevnosť. Hrad dostal v roku 1398 Stibor zo Stiboríc, do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, v roku 1550 Krištof Salm, potom Gašpar Serédy, v rokoch 1553-1575 Fuggerovci, potom Balassa, od roku 1621 do 20. storočia Pálffyovci. Stal sa strediskom rozsiahleho hradného panstva Plavec, ku ktorému patrili Gajary, Jablonové, Jakubov Kostolište, Kuchyňa, Malacky, Malé Leváre, Pernek, Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Plavecké Podhradie, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Suchohrad, Záhorská Ves.
V roku 1653 po vytvorení fideikomisu pripojili k nemu panstvo Devín s obcami Devín, Devínska Nová Ves, časť Rače, Karlova Ves, Dúbravka. Panstvu patrili lesné komplexy členené na revíry so správami v Gajaroch, Malackách, Kuchyni, Mikulášove, Perneku, Rohožníku a Studienke.
V polovici 17. storočia prešlo sídlo panstva do Malaciek a panstvo sa nazývalo aj Malackým. V roku 1706 hrad poškodilo cisárske vojsko, keď ho dobýjalo od Rákócziho povstalcov a zostal opustený. Obec v roku 1828 mala 105 domov a 757 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Panstvo tu malo 2 majere a v 19. storočí pálenicu. Po I. svetovej vojne v obci bola vápenka, 2 kameňolomy a liehovar.
JRD (Jednotné roľnícke družstvo) založené v roku 1950 sa v roku 1953 rozpadlo, znovu bolo založené v roku 1957. Obyvatelia pracovali väčšinou v mieste.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|