Podkonice - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky:

PAMÄTNÁ TABUĽA , nachádza sa pod vrchom Vysoká, venovaná je zavraždeným občanom počas oslobodenia, osadená bola v roku 1951

gotická drevená socha z polovice 15. storočia

Nepravá oválna zástavba. Z 19. storočia sú omazané a obielené zrubové domy so sedlovou šindľovou strechou a podlomenicou.

Tradície:

Variant stredoslovenského typu ľudového odevu zvolensko-detviansky.

Mužský odev: košeľa (stará iba do pol hrudníka ako v Detve, dnes dlhá), plátené nohavice (gäti), súkenné biele nohavice, kožúšok bez rukávov (cucaj), opasok, čierna krátka kabanica, krace, malý okrúhly čierny čierny klobúčik so striebornou retiazkou.

Ženský odev: oplecko, spodník (spodňa) s vrchnou časťou, zvanou stanka, sukňa (kinteš), zástera (šata), živôtik (prusliak), šatka prekrížená cez prsia (kosička, krodeť). Vydaté ženy nosia vlasy upravené do účesu nazývaného kotuľka, na hlave čepiec (kápka), čižmy, kapce. Výzdoba: staršie výšivky charakterizoval geometrický ornament (stehy rátané podľa nití), prevládala žltá farba všetkých odtieňov, modrá, čiastočne červená. Novšia technika – krivá ihla – rastlinný ornament, pričom kontúry kvetov sú vyšité krivou ihlou, stred ornamentov je vystrihnutý a niekedy podložený tylom. Novšie výšivky sú pestrofarebné. Vyšívajú oplecko, mužskú košeľu, čepiec, zásteru a mužské plátené nohavice. Pozoruhodné sú i tkaniny-veľká variabilitaornamentov radených do pásov. Charakteristická je červená farba, čierna na bielom podklade. Tkaniny sú na vrchnom diele ženského spodníka (slanka) a na textíliách. Rozšírená je výroba bačovského riadu, najmä črpákov s figurálne zdobeným uchom (Kostúrovci). Začiatkom 20. storočia bolo ešte živé tradičné svadobné zvykoslovie (vyťahovanie plachty spod mladomaželov, preobliekanie svadobníkov za maškary, symbolické spálenie plachty, zabíjanie kohúta a pod.). Popri výrobe pastierskych píštaliek a fujár bola tu známa aj na týchto nástrojoch. Typické trávnice, rozvinutý cyklus pozoruhodných svadobných piesní, najmä gajdošské piesne, piesne k rázovitým tancom, na fašiangy, na Smutnú nedeľu a na Vianoce v sporadickom dvoj-trojhlase.