Poprad - História

Vyskytol sa tu hromadný nález mečov liptovského typu z mladšej doby bronzovej. Obec je doložená z roku 1256 ako Poprad, neskôr ako Villa Theutonicalis (1268), Popprat (1300), Villa Tedescha (1310), Teutschendorff (1328), Popradzaza (1346), Dewchendorff (1412), Poprad (1786); maďarsky Poprád; nemecky Deutschendorf. Poprad sa spomína ako obec osídlená Nemcami. Poprad patril medzi menšie mestečká Spoločenstva spišských Sasov.

V erbe mal Poprad svätého Egídia. Ako poľnohospodárska obec bol Poprad známy pestovaním ľanu, výrobou ľanového plátna varením liehu, pestovaním dobrej kapusty. Z remeseľníkov vynikli meditepci. V 16. storočí ťažili v chotári medenú rudu. Bane boli v prevádzke s prestávkami do 18. storočia. V 18. storočí malo mesto trhové právo. Od roku 1772 patrilo do Provincie XVI spišských miest. Papiereň založená v roku 1692 vyrábala kvalitný papier a v roku 1876 prešla na strojovú výrobu. Od 19. storočia sa Poprad hospodársky povzniesol. Stal sa železničným uzlom na trati Košice-Bohumín.

Vznikali ďalšie závody: v roku 1876 obilný sklad, škrobáreň (1881), pivovar založený v roku 1859 a v roku 1892 sa rozšíril, v roku 1899 vznikla droždiareň, v roku 1904 zámočnícka dielňa neskoršej Vagónky Tatra, v roku 1908 elektráreň a konzerváreň. V roku 1907 vznikla filiálka Ľudovej banky a v roku 1913 Svojpomocný spolok. Na rozvoj Popradu pôsobil aj turistický ruch vo Vysokých Tatrách. Mnohí obyvatelia sa stali fiakristami a taxikármi. V roku 1908 začala prevádzku tatranská elektrická železnica. V 90. rokoch vznikla neďaleko Popradu rekreačná a liečebná osada Kvetnica.

Vznikom I. ČSR nastal rozmach priemyslu. V roku 1922 vznikla výroba vagónov, továreň na konzervy, lanárske družstvo, továreň na cestoviny, liehovar, rafinérie. S novým priemyslom rastie robotnícka trieda a revolučné hnutie. KSČ založená v roku 1921 a v roku 1924 založený Komsomol. V 30. rokoch bol Poprad sídlom oblastného výboru KSČ. V roku 1920 tu štrajkovali železničiari proti dodávkam zbraní do Poľska. Zo štrajkových bojov vedených KSČ v prvých rokoch republiky bol najväčší 5-týždňový štrajk papierenských robotníkov v roku 1922. V rokoch 1924, 1929, a 1932 štrajkovali drevársky robotníci, v rokoch 1931, 1932, 1934 a 1938 boli demonštračné štrajky na podporu požiadaviek nezamestnaných.

Veľký rozmach nadobudli revolučné boje nezamestnaných najmä v rokoch svetovej hospodárskej krízy. V období klérofašistického štátu tu zriadili koncentračný tábor pre židovské obyvateľstvo. Zásluhou intenzívnej práce ilegálnej KSS sa Poprad stal známym strediskom protifašistického boja. Už v roku 1943 vznikol Revolučný národný výbor. Miestna vojenská posádka sa pridala k SNP a pokúsila sa spolu s partizánmi dobyť Kežmarok, ale 1. 9. 1944 musela mesto pod tlakom fašistických armád vyprázdniť. Poprad oslobodili 28. 1. 1945 vojská 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Po prechode frontu sa tu organizovali a vyzbrojovali jednotky československej armády. Po roku 1945 bol starý priemysel najmä Vagónka Tatra zmodernizovaný, pribudli nové priemyselné závody, hlavne stavebné.

Jedným z významných faktorov rozvoja mesta bol rozmach Vysokých Tatier, sprístupnených socialistickým štátom tisícom domácich i zahraničných návštevníkov. V Poprade bolo vybudované letisko, dopravné závody, kultúrne, sociálne a zdravotné zariadenia, služby, nové byty, hotely, športové a turistické zariadenia. Poprad mal štatút mesta.

K Popradu boli pričlenené niektoré obce a mestečká:

Stoisdorf – v chotári Popradu sa spomína z roku 1821 ako pozostatok neveľkej zaniknutej dediny. Časť pozemkov odkúpil v roku 1497 Poprad, za časť platila Spišská Sobota poplatok Levoči.

Spišská Sobota – obec je doložená z roku 1256 ako Forum Sabbathe, neskôr ako Sanctus Georgius (1268), Mons Sancti Georgii (1314), Zenthgerg (1408), Sspiska Sobota (1786); maďarsky Szepessezombat; nemecky Georgenberg; latinsky Mons S. Georgii. V 1. polovici 13. storočia bola trhovým mestečkom. V erbe mala svätého Juraja. Po tatárskom vpáde ju dosídlili na zákupnom práve Nemci. V rokoch 1412 – 1772 bola v zálohu Poľska. Mestečko malo malý chotár, v 15. a 16. storočí viedlo existenčný zápas o pôdu a o prístup na trhy s Popradom, Levočou, Kežmarkom, Košicami. Poľnohospodárstvo bolo doplnkovým zamestnaním, obyvatelia sa živili remeslom. V roku 1567 získali jarmočné právo. V 17. a 18. storočí boli najvýznamnejšie cechy obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, mäsiarsky, kožušnícky, gombikársky. V roku 1773 bolo z 827 obyvateľov 126 remeselníkov. V roku 1772 bolo mestečko začlenené do Uhorska a do Provincie XVI spišských miest. Jeho význam začal upadať. Ako jediné zo spišských miest malo v roku 1821 kníhkupectvo. V 2. polovici 19. storočia remeslá stagnovali a výroba sa presúvala na poľnohospodárstvo. Koncom 19. storočia vznikli menšie podniky na spracovanie ľanu, kovov, papiereň, pálenica, píla. V roku 1876 založili Úverný ústav hornozemských miest, v roku 1897 postavili elektráreň, v roku 1912 Spišskosobotskú katolícku ľudovú banku. V roku 1876 sa Spišská Sobota stala sídlom slúžnovského a volebného obvodu, okresného súdu, daňového úradu. Po roku 1883 mesto strácalo prvenstvo v zápase s Popradom. Za I. ČSR obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a priemyselných podnikoch na okolí. V roku 1945 bolo mesto pričlenené k Popradu a časť obyvateľstva nemeckej národnosti bola vysídlená.

Stráže pod Tatrami – obec je doložená z roku 1300 ako Villa Michael - strážna obec, neskôr ako Micheldorf (1412), Straža (1786), Stráže (1808), Stráže pod Tatrami (1920); maďarsky Sztrásza; nemecky Michelsdorf. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, tkaním plátna a pálením liehu. V rokoch 1412 – 1772 bola obec v zálohu Poľska. Do roku 1876 patrila do Provincie XVI spišských miest. V roku 1770 mala obec 505 obyvateľov, z toho 19 remeselníkov, v roku 1828 mala 650 obyvateľov, z toho 12 remeselníkov.

Za I. ČSR obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a časť priemyselných podnikoch v Poprade. V roku 1960 bola obec pričlenená k Popradu.

Veľká – obec je doložená z roku 1268 ako Vylkam - s farou, neskôr ako Filka (1298), Velka (1786); maďarsky Felka, nemecky Oberwarth, Felka. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, tkaním plátna pálením liehu a chovom koní. Od roku 1632 do 19. storočia bola v prevádzke papiereň. V jej objektoch vznikla továreň na výrobu ovsenej múčky a detskej krupice. V roku 1828 mala obec 1490 obyvateľov.

Za I. ČSR obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a časť priemyselných podnikoch v obci (tehelne), väčšina v Poprade. V roku 1945 bola obec pričlenená k Popradu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť