Rožňava - História

Prvá písomná zmienka o Rožňave je z roku 1291, keď ju Ondrej III. daroval ostrihomskému arcibiskupovi Ladomírovi. Vznikla v 13. storočí, od začiatku bola banskou obcou. Názov mesta je doložený z roku 1291 ako Rosnoubana, z roku 1320 ako Rosnobana, z roku 1323 ako Rosnobana, Rusnobana, z roku 1391 ako Rosnowbanya, Rosnobanya, z roku 1525 ako Rosnauia, z roku 1773 ako Rossnawa, z roku 1786 ako Rožňava, z roku 1808 ako Rožňawa, maďarsky Rozsnyó, nemecky Rosenau, latinsky Rosnavia. V roku 1332 dal arcibiskup tamojšie zlaté, strieborné a medené bane do prenájmu za 120 mariek. Dolovalo sa tu aj železo. V roku 1340 dostala prvé privilégia, Ľudovít I. ju povýšil na mesto, v roku 1410 sa za Žigmunda spomína už ako slobodné kráľovské banské mesto. Jeho definitívny erb vo forme skrížených bankových kladiviek a troch ruží, vyúsťujúcich z trojvršia, pochádza z roku 1598. Pre baníkov platilo zvláštne banské právo. Jiskrovci sa zmocnili Rožňavy a postavili si tu hrádok, ktorý zanikol okolo roku 1490. Pre turecké nebezpečenstvo baníctvo stagnovalo až do 18. storočia. Obyvatelia prechádzali na remeslá (garbiari, súkenníci, klobučníci, kožušníci a iné). Rozvoj Rožňavy nastal za rákócziovských povstaní, keď sa stala strediskom zbrojárskej výroby. Mor v rokoch 1709-1710 si vyžiadal 2025 obetí. V 18. storočí františkáni a premonštráti, v roku 1776 sa stala sídlom novozaloženého biskupstva a na rozhraní 18. a 19. storočia kultúrnym strediskom. V roku 1828 mala 751 domov a 6008 obyvateľov. V 18.-19. storočí vznikli v Rožňave rozličné podniky, mesto však zostalo i naďalej prevažne remeselnícke. V 19. storočí nastal nový rozmach baníctva, bolo vybudované sídlisko a pražiace pece. S rozvojom kapitalizmu rástlo i robotnícke hnutie. V roku 1873 muselo nepokoje a štrajk pri stavbe železnice potlačiť vojsko. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia vznikajú sociálno-politické a odborové organizácie. Veľkú revolučnú vlnu vyvolal ohlas VOSR (Veľká októbrová socialistická revolúcia): banský štrajk v roku 1917, mohutný 1. máj v roku 1918 a boje počas Maďarskej republiky rád, i keď jej vláda trvala v meste veľmi krátko. Rožňava si po roku 1918 udržala ráz bánsko-remeselníckeho strediska. Železnorudné bane zápasili s veľkými ťažkosťami, často obmedzovali alebo úplne zastavovali prevádzku, čo zvyšovalo už aj tak značnú rezervnú armádu nezamestnaných. Rožňava sa stala centrom revolučného hnutia vedeného Komunistickou stranou Československa (KSČ). Sídlil tu oblastnú výbor KSČ a celoslovenský sekretariát revolučného Zväzu baníkov. V rokoch 1919-1923, 1928, 1933 štrajkovali baníci, v roku 1933 stavebný robotníci. V Rožňave sa konali významné konferencie jednotného frontu. V rokoch 1930-1934 sa uskutočnili 4 hladové pochody a rad ďalších hospodárskych a politických zápasov. KSČ bola najsilnejšou stranou v meste, po obecných voľbách v roku 1931 i v okrese. V rokoch 1923-1938 bol starostom komunista. V rokoch 1938-1945 bola Rožňava pripojená k Maďarsku. Ilegálna práca KSČ pokračovala i v podmienkach fašistického útlaku. V zime v rokoch 1944-1945 operovali v okolitých horách partizáni, dňa 9. 1. 1945 prepadli nemeckú posádku v meste. Rožňava bola oslobodená 23. 1. 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu. Rožňava má priznaný štatút mesta.

Čučma spomína sa od roku 1413, vzniklo koncom 14. storočia, patrila ostrihomskému arcibiskupovi, od roku 1776 rožňavskému biskupstvu. Bola to banská obec, mala výsadu slobodnej voľby richtára, slobodného sťahovania po Uhorsku a oslobodenie od mýta. po vyčerpaní zásob v baniach obyvatelia pracovali v lesoch. V roku 1828 tu žilo 433 obyvateľov v 86 domoch, v roku 1837 tu žilo 303 obyvateľov. V 19. a 20. storočí sa ťažil antimón. Obyvatelia boli prevažne zamestnaní v baniach. V roku 1960 bola obec pripojená k Rožňave.

Nadabula vznikla v druhej polovici 14. storočia, založil ju Michal, Milečkov syn. Patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, od roku 1776 biskupstvu v Rožňave. V roku 1412 dostala podobné privilégia ako Čučma a obyvatelia boli oslobodení od desiatkov, pretože boli baníkmi. Rudu odvážali na spracovanie najmä do Rožňavy, ale do konca 16. storočia ju spracúvali doma. V roku 1728 žilo v obci 33 sedliakov a 12 želiarov, v roku 1828 mala 153 domov a 841 obyvateľov. V 19. storočí nastal rozvoj baníctva, boli vybudované pražiace pece a banské sídlisko, pracovala tu aj papiereň. Obyvatelia obce pracovali väčšinou v baníctve. V roku 1960 bola obec pripojená k Rožňave.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť