Ružomberok - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol sv. Žofie pôvodne gotický, spomínaný v rokoch 1397 a 1399 ako castellum, neskoršie úplne prestavaný (významnejšie prestavby v rokoch 1557, 1639, 1707 a v druhej polovici 18. storočia)
Kostol farský, pôvodne gotický, spomínaný od roku 1318, znovu postavený v roku 1585, v 18. storočí a neskôr upravovaný, v interiéri sa nachádza vnútorná výmaľba od J. Hanulu (1902-1903), reliéf a obraz od A. Belopotockého (1829, 1817), vitráž od Ľ. Fullu (1964)
Kláštor piaristický pôvodne neskorobarokový z rokov 1727-1730 a gymnázium
Kostol rímskokatolícky kláštorný z roku 1806
Mariánsky stĺp na námestí z roku 1585
Kalvária klasicistická z roku 1859
Kostol z roku 1873, v interiéri sa nachádza figurálna výmaľba kaplnky od M. Klimčáka z roku 1949
Synagóga z roku 1808
Mestský dom neobarokový z roku 1895
Remeselnícke domy z 18. a prvej polovice 19. storočia
Pamätné tabule, pamätné domy a pomníky SNP od F. Gibala a J. Švidroňa
Reliéfy na priečelí Priemyselnej textilnej školy od S. Biroša, J. Hučku, J. Kulicha, L. Poláka a iných
Farebné okno od R. Dúbravca, F. Kráľa, a V. Stašíka z rokov 1952-1953
Mozaika na Galérii Ľ. Fullu od umelca, realizovaná E. Zmetákom v rokoch 1967-1968
Kaplnka (Vlkolínec) z roku 1875
Zvonička (Vlkolínec) drevená z roku 1770
Pomník padlých (Rybárpole)
Kaplnky (Černová) z 19. storočia
Kostol (Černová) rímskokatolícka neogotický z roku 1907 od M. M. Harminca s výmaľbou interiéru od J. Hanulu z roku 1913
Náhrobník obetí černovskej streľby na cintoríne z roku 1937

Významné osobnosti

Rodisko:

Frída Bachletová (1901 – 1969), herečka Slovenského národného divadla
František Belopotocký-Fejérpataky (1819 – po 1848), maliar
Emo Bohúň (1899 – 1959), novinár, spisovateľ
Ján Drobný (1881 – 1948), ľudácky politik
Štefan Hatiar (1865 – 1930), včelársky odborník
Anton Húska (1826 – 1882), hudobný skladateľ
Štefan Nikolaj Hýroš (1813 –1888), historik
Franco Janček (1864 – 1902), sochár a rezbár, tu zomrel
Ján Janček (1881 – 1933), buržoázny politik
Joachim Kalinka (asi 1601 – 1678), spisovateľ
Ján Kalinka (1567 – 1640), humanistický básnik
Zachariáš Kalinka (1629 – 1656), dramatik
Alexander Križka (1903 – 1955), publicista, spisovateľ
Ladislav Kubačka (1919 – 1962), maliar
Dušan Peter Makovický (1866 – 1921), lekár tolstojovec, spisovateľ
Florián Milan (1844 – 1944), maliar
Karol František Palma (1735 – 1787), historik
Augustín Rath (1873 – 1942), právnik
Mikuláš Stano (1903 – 1962), prekladateľ
Karol Sidor (1901 – 1953), ľudácky politik
Andrej Hlinka (1864 – 1938), narodil sa v Černovej, vedecký politik ľudového hnutia, ktorí v Ružomberku od roku 1905 pôsobil a tu aj zomrel

Pôsobisko:

Jozef Czupra (asi 1810 – pred 1879), zberateľ ľudových piesní
Ondrej Faglic (1891 – 1943), funkcionár Komunistickej strany Československa
Alojz Fellegi (1866 – 1936), maliar
Jozef Gašparík-Leštinský (1861 – 1931), ľudovýchovný spisovateľ, nakladateľ
Ignác Grebáč-Orlov (1888 – 1957), básnik
Jozef Chládek (1856 – 1928), hudobný skladateľ, tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1878 – 1928
Ondrej Janček (1871 – 1947), ľudácky politik
Ján Kadavý (1810 – 1883), zberateľ ľudových piesní
Jozef Májek (1911 – 1936), protifašistický bojovník
Ján Párička (1882 – 1914), slovenský nakladateľ
Karol Polónyi (1894 – 1946), maliar
Jozef Schiffel (1880 – 1959), komunistický politik, hlavný organizátor Ľubochnianskeho zjazdu
Rudolf Strechaj (1914 –1962), funkcionár Komunistickej strany Československa, predseda Slovenskej národnej strany, pôsobil tu v rokoch 1944 – 1946
Vavro Šrobár (1867 – 1950), politik
Karol Salva ( 1849 – 1913), vydavateľ, publicista, pôsobil tu v rokoch 1889 – 1909
Izidor Žiak-Somolický (1863 – 1918), básnik
Eduard Urx (1903 – 1942), komunistický novinár a politik
František Votruba (1880 – 1953), literárny kritik, pôsobil tu v rokoch 1902 – 1903

Študovali:

Anton Bernolák (1762 – 1813), jazykovedec
Andrej Radlinský (1817 – 1879), národný pracovník

Zomrel:

Anton Prídavok (1904 – 1945), básnik rozhlasový pracovník

Tradície

Pričlenené časti (Biely Potok, Černová a Vlkolínec) s hromadnou cestnou alebo ulicovou zástavbou. Z 19. storočia sa zachovali zrubové trojpriestorové domy s pitvorom alebo sieňou na kamennej podmurovke pod sedlovou šindľovou strechou. Hospodárske stavby sú zrubové i so stĺpikovou konštrukciou, zoradené za sebou alebo voľne rozostavené vo dvore. Známe sú aj drevorubačské dvoj- alebo štvordomy. Ešte v prvej polovici 20. storočia bolo známe tkanie plátna, súkna, handričkových pokrovcov, šitie kožuchov, pletenie súkenných papúč, pracovala tu farbiarska dielňa, vyrábal sa bačovský riad, svietniky a mosadzné prstene. Z tradičných tancov v Černovej sú tieto: a keď prišou pondelok, do výskoku, do kola, mrvenica, na dva kroky, na medveďa, odzemok, polka, pomalý krut, prvý tanec, remenčekový, skovávány, starejšieho tanec, tračky. K tradičným folklórnym zoskupeniam patrí veľká sláčiková hudba, ktorú už dlhé roky hrávajú príslušníci bohato rozvetvenej rodiny Komovcov. Tradičné tance v Bielom Potoku: baraní válací, bystrý, do kolesa, na dva kroky, odzemok, piťovka, polka, poradový tanec, rozhrebaný, šatkovec, tráčky, virganý, židovský tanec. K tradičným folklórnym zoskupeniam patrí veľká sláčiková hudba. Od roku 1962 pôsobí v meste folklórny súbor Liptov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť