|
|
Rybany - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky
Kostol rímskokatolícky pôvodne gotický zo začiatku 14. storočia, renesančná klenba, v 20. storočí rozšírený novou loďou
Kaplnka z 18. storočia
Tradície
V obci sa nachádza okrúhlicová zástavba. Hlinené trojpriestorové domy s valbovou strechou z tvrdej krytiny a s hĺbkovou zástavbou bytov vo dvoroch sú z 19. storočia.
Ešte v prvej polovici 20. storočia bolo rozšírené vyšívanie a paličkovanie jednoduchých zúbkovaných čipiek. Nosil sa tu variant západoslovenského typu ľudového odevu. Od okolitých sa odlišuje iba technikou, ornamentikou a farebne svojráznou a špecifickou výšivkou.
Mužský odev sa prestal nosiť ešte pred 1. svetovou vojnou, ženy sa začali preobliekať do mestských šiat v 20. rokoch 20. storočia. Zachovali sa vyšívané časti ženského odevu: konopný spodník (rubáč) mal vrchnú časť (oplecko) červeno pretkávanú, rukávce konopné alebo z jemného plátna mali dlhé rukávy, pod golierom bol naberaný volán (čipka), háčkovaný alebo pletený na vidliciach (voľakedy vyšívaný). Obdĺžnik výšivky bol umiestnený na prieramkoch rukávcov, ktoré siahali asi po pás. Sukňa zvaná letnica bola plátenná, ostatné z rozličných materiálov. Živôtik (kabát) sa nosil iba na sviatok. Čierna zástera bola z modrotlače, glotu alebo perkálu. V zime nosili priliehavý kabátik podšitý vzorovaným materiálom (kabaňa), kožuch siahajúci po päty, mentieku z tmavej látky, podšitú barančinou, so zlatým šnurovaním a striebornými gombíkmi. Obúvali si čižmy. Vydaté ženy mali vlasy upravené do účesu zvaného rohi, rožki, ktorých podložku tvoril polooblúkový, plátnom obalený drôt (grgula). Na účes sa zakladal vyšívaný čepiec. Na čepci sa nosil dlhý pás plátna (cinadoch), na okrajoch s čipkami, alebo štvorcová šatka (ručník) s bielym dierkovým vyšívaním. Výzdoba: výšivka je robená rozličnými technikami (mriežky, dierková, krížiky), najcharakteristickejšia je však plochá výšivka podľa predkreslenia, vyšívaná hodvábom alebo vlnou, najčastejšie v odtieňoch zelenej, tmavočervenej a žltej až oranžovej farby. Štylizované ornamenty (kvety, srdcia) sú zoradené do pásov. Vnútro ornamentov je delené na menšie plochy, ktoré sa odlišujú smerom kladenia stehov. Kontúry sú obyčajne inofarebné. Farebnosť, technika i materiál (vlna) dodávajú výšivke plastičnosť a výraznosť.
Ešte v prvej polovici 20. storočia sa tu zachovali mnohé zvykoslovné úkony.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

|