|
|
Šamorín - História
Obec je doložená z roku 1238 ako ecclesia Sancte Márie, z roku 1285 Villa Sancte Márie, z roku 1287 ako Zenthmarya, z roku 1383 ako Samaria, z roku 1406 ako Sand Marein, z roku 1513 ako Samaria , Zenth Maria, z roku 1786 ako Ssamorin; maďarsky Somorja; nemecky Sommerein, Schutt-Somercin; latinsky Samaria, Oppidum Sanctae Mariae.
Čilistov: je doložený z roku 1238 ako Ghilzteu, Chulstw, z roku 1287 ako Chylstu, z roku 1293 ako Chyliztu, z roku 1381 ako Chylztow, z roku 1773 ako Csölöstó, z roku 1927 ako Čilistov; maďarsky Csölösztó, nemecky Kledern.
Kostol Panny Márie sa spomína z roku 1238, obec z roku 1287, keď ju dostal bratislavský hradný pán Karol. Názov má podľa kostola. V roku 1318 darovala kráľovná Alžbeta obci osadu Barabás, neskôr aj príjmy z tunajšieho prievozu cez Dunaj. Šamorín bol v roku 1405 oslobodený od mýtnych poplatkov na území Uhorska, v roku 1411 dostal jarmočné právo, v roku 1415 výsady podľa mesta Bratislava a vyvíjal sa ako kráľ. mesto. V erbe mal Madonu s dieťaťom. V roku 1461 získal osadu Szap, v roku 1483 Baláž a Benže. Sľubný vývoj mesta zastavil v 2. polovici 16. stor. turecký vpád a nebezpečenstvo ďalších nájazdov. V roku 1580 ho získal Mikuláš Pálffy a začlenil ho do hradného panstva Bratislava. Šamorín sa stal zemepanským mestečkom. V roku 1683 ho vyplienili Turci. Od 17. storočia sa stal strediskom jedného z dištriktov panstva Bratislava, hospodárskym a obchodným strediskom západnej časti Žitného ostrova, v roku 1689 mu Leopold I. potvrdil výsady administratívneho a súdneho rázu. V rokoch 1712— 1805 zväčšili počet jarmokov. V meste sídlil soľný úrad. Od 16. storočia sa organizujú v cechoch kožušníci a gombičkári, v 17. storočí kováči, zámočníci a debnári, čižmári, mlynári, neskôr tesári, stolári, obuvníci, hrnčiari, krajčíri, murári. V rokoch 1665—90 sa tu konalo 32 zasadnutí stoličnej šľachty, v roku 1690 sa v meste usadila rehoľa paulínov, ktorá si tu postavila kláštor. V 18. storočí tu pracovalo 13 lodných mlynov a pivovar. V roku 1550 mal 110, v roku 1564 72, v roku 1588 69 port, v roku 1715 4 mlyny a 198 daňovníkov, v roku 1828 412 domov a 2990 obyvateľov. V roku 1894 založili úverový ústav. Počas l. svet. vojny tu bol zajatecký tábor ruských a talianskych vojakov.
Čilistov: Obec sa spomína z roku 1238. Často menila majiteľov, časť patrila panstvu Rohovce. V roku 1715 bola úplne opustená, v roku 1720 mala 5 daňovníkov, v roku 1881 tu bolo až 28 vodných mlynov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938—45 bola obec pripojená k Maďarsku, v roku 1961 pričlenená k Šamorínu.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3.časť
|