Sebechleby - História

Na území dnešnej obce Sebechleby boli sídliskové nálezy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej a slovanské z 10. storočia. Obec sa spomína od roku 1135 ako Zebehgleb, ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Scebechleb (1156), Zuyhplip (1219), Zebehleb, Zebehlep (1222), Scebehlyb (1285), Sebechleby (1773); maďarsky Szebeléb, nemecky Siebenbrot. V roku 1156 tunajší desiatok získala ostrihomská kapitula, ktorej v roku 1222 župan Detre predal celú obec. V 13. storočí ju dosídlili nemeckí kolonisti. Začiatkom 15.storočia obec získala mestské výsady a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. Do 20. storočia tunajšie majetky vlastnila ostrihomská kapitula. V 16. storočí tu bývali župné zhromaždenia, no turecké nájazdy od roku 1543 a obdobie stavovských povstaní mestečko veľmi poškodili, takže nenadobudlo mestský ráz. V roku 1715 malo 8 remeselníkov, najmä krajčírov a čižmárov a 165 domácností, v roku 1720 malo 174 domácností a v roku 1828 malo 177 domov a 1057 obyvateľov. V roku 1833 tunajší poddaní odmietli konať robotu, vzburu potlačilo vojsko. V 19. storočí sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom. Za I. ČSR poľnohospodárska výroba, najmä ovocinárstvo a vinohradníctvo, tvorila hlavnú oblasť pracovnej aktivity občanov. Za účasť v SNP vymenovali 38 občanov.