Slavec - História

Prvá písomná zmienka o obci Slavec sa datuje do roku 1320 kedy sa nazývala Zalouchhaza. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1351 je písomne doložený názov Zaloukhaza, z roku 1416 Zalowk, z roku 1808 Salowec, z roku 1920 Solovec, z roku 1927 Salowec, z roku 1948 Slavec. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Szalóc.

Obec vznikla v 13. storočí vyčlenením z Brzotína, spomína sa v roku 1320, predmetom sporov medzi Mariássyovcami a Bebekovcami bol rok 1352. V 14. storočí patril Slavec Bebekovcom, ktorí ho v 15. storočí darovali paulínom v Gombaseku. V 16. storočí sa člení na sedliacku a valaskú časť. Po zániku kláštora patril esterházyovcom, Hámosovcom, Ragályiovcom a Andrássyovcom. V roku 1828 mala obec 62 domov a 439 obyvateľov. V 19. storočí pracoval tu hámor Rimamuránskej spoločnosti. V roku 1938 – 195 bol Slavec pripojený k Maďarsku. V obci je kameňolom. Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve.

Vidová: Spomína sa od roku 1320, ale vznikla na starom osídlení. Patrila Bebekovcom, v 2. polovici 16. storočia hradu Szárd, neskôr Esterházyovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvo, chovom oviec a pálením vápna. V 19. storočí vznikla tu huta, elektráreň Rimamuránsko – šalgotariánskej spoločnosti. Po roku 1918 obyvatelia zostali pri tradičných zamestnaniach. V roku 1938 – 1945 bola Vidová začlenená do Maďarska. V roku 1960 ju pripojili k Slavcu.

Gombasek: Spomína sa od roku 1320 je však staršieho pôvodu. Tu postavili Bebekovci v roku 1371 pre paulínov kláštor, ku ktorému patrilo množstvo obcí v bližšom i ďalšom okolí. František Bebek v roku 1555 paulínov vyhnal a premenil kláštor na hrad, ktorý v roku 1556 cisárske vojská dobyli a zničili. V roku 1828 v osade žilo 27 obyvateľov v 5 domoch. Andrássyovci tu v 19. storočí mali huty.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť