Smolník - História

Prvá písomná zmienka o obci Smolník sa datuje do roku 1327, kedy sa nazývala Semelnech. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1332 je písomne doložený názov Smulnuczbanya, z roku 1344 Smelnycz, Smelnichbanya, z roku 1346 Smulnich, z roku 1375 Smolnykbanya, Smolnukbanya, z roku 1397 Szmolnicza, z roku 1437 Szmolnycz, z roku 1439 Smolnyczbanya, z roku 1773 Smolnik. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Szomolnok, po nemecky sa obec úradne nazývala Schmöllnitz.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský.

Starú slovensko - banícku obec osídlili v 13. storočí Nemci z Gelnice, v roku 1327 ju Karol Robert povýšil na slobodné banské mesto podľa štiavnického práva. Erb so skríženými banskými náradiami vznikol v 15. storočí, ale mesto malo erb už v 14. storočí, v ktorom ústrednou postavou bola sv. Katarína, vedľa nej však bol zobrazený baník pri dolovaní rudy. Ďalšie územie dostal Smolník od panovníka v roku 1333 a v roku 1338. V polovici 15. storočia pripadlo mesto panstvu spišského hradu, ktoré prenajímalo miestne medené a strieborné bane a hámre. V roku 1421 sa baníci vzburili proti mestskému patriciátu. V roku 1691 prešli bane do vlastníctva banského eráru a spravovala ich Banícka komora. Baníctvo sa začalo rozvíjať najmä v 18. storočí. V roku 1787 mala 915 domov a 6050 obyvateľov, v roku 1828 mala 560 domov a 4003. V Smolníku bolo sídlo banského súdu a inšpektorátu. Od začiatku 18. storočia tu pôsobila mincovňa. Zanikla v roku 1816. Medené Hámre boli v roku 1807 – 1860 prenesené do Malužinej. Najvýznamnejšie medenorudné bane predal erár v roku 1890 účastníckej spoločnosti, ktorá ťažila najmä pyrit. V meste sa vyrábala modrá a zelená skalica až do roku 1918. Koncom 19. storočia bola zriadená veľká tabaková továreň. Pri požiari v roku 1905 obec z dvoch tretín vyhorela. V roku 1851 tu boli nepokoje banských a hutníckych robotníkov, v ktorých úrady videli komunistické tendencie. Začiatkom 20. storočia vzniklo organizované robotnícke hnutie, v roku 1907 tu bol štrajk baníkov. Po roku 1918 pracovali obyvatelia v miestnej tabakovej továrni, v továrni na plech, v baniach, lesoch, na pílach.

Na čele bojov pracujúcich stála KSČ ( Komunistická Strana Československa ). Na Zlatom Stole bola počas SNP ( Slovenského národného Povstania ) partizánska základňa. Prichádzali sem výsadkári, z lietadiel zhadzovali zbrane a strelivo Koncom septembra v roku 1944 tu táboril partizánsky oddiel Vorošilov, v polovici októbra štáb partizánskej skupiny Stalin. Po roku 1945 časť občanov nemeckej národnosti vysídlili..

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť