Soľ - História

Osídlenie nastalo v neolite - sídlisko s pásikovanou keramikou, z doby bronzovej a neskorej doby rímskej. Obec je doložená z roku 1402 ako Sokuth, Sowkuth, neskôr ako Solya (1773), Sola (1808), Soľa (1920), Soľ (1927); po maďarsky Sókút.

Do 17. storočia bola súčasťou panstva Čičava. V roku 1493 mala z 15 usadlostí 7 opustených, v roku 1715 zo 45 domácností mala 18 opus­tených. Od 18. storočia patrila viacerým zemepánom, v 19. storočí Hadik-Barkóczyovcom.

V roku 1787 mala 96 domov a 735 obyvateľov, v roku 1828 mala 107 domov a 802 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a tkaním. V roku 1831 sa zúčastnili na roľníckom povstaní. V rokoch 1880-1910 sa mnohí vysťahovali. Ťažila sa tu soľ.

Za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom a výšivkárstvom. Od roku 1924 bola v obci MO KSČ. 5. 5. 1944 partizáni brigády Čapajev prepadli žandársku stanicu. V auguste 1946 postihol obec veľký požiar. JRD bolo založené v roku 1949. Časť obyvateľov bola zamestnaná vo VSŽ Košice, v Hencovciach, Strážskom, Humennom, Bystrom a iných.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť