Streda nad Bodrogom - História

Osídlenie v praveku. Neolitické sídlisko bukovohorskej kultúry, eneolitickej bodrogkeresztúrskej kultúry s kanelovanou keramikou, nagyrévskej kultúry zo staršej doby bronzovej, birituálne pohrebisko füzesabonyskej kultúry, sídlisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej, kuštanovickej kultúry z doby dácko-latenskej a zo staršej doby rímskej, nálezy z doby sťahovania národov, sídlisko z doby veľkomoravskej a staromaďarský mohylník z 10. storočia. Obec má staré osídlenie. Spomína sa v rokoch 1270-1272, 1331 ako Zeredahel, z roku 1329 ako Keth Zeredahel, z roku 1358 ako Eghazos Zerdahel, Wassarus Zerdahel, z roku 1927 ako Streda nad Bodrogom, maďarsky Bodrogszerdahely. V roku 1355 sa spomína vyvinutá obec s dvoma sídliskami. Kostolná Streda a Trhová Streda. V roku 1358 patrila Szerdahelyiovcom, v roku 1438 aj Soósovcom zo Solivaru, v 16. storočí Serédyovcom. Tunajší hrad zbúrali cisárske vojská v roku 1670. Jeho posledným majiteľom boli Boczkayiovci. V roku 1557 obec mala 8,5 porty, v roku 1715 mala 7 obývaných a 40 opustených domácnosti. Často striedala zemepánov. V roku 1787 mala 77 domov a 58 obyvateľov, v roku 1828 mala 136 domov a 1007 obyvateľov. V 19.-20. storočí vlastnili tunajšie majetky rodiny Josikovcov, Oroszovcov, Vécseyovcov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, ovocinárstvom, výrobou pletiva z rákosia. Za I. ČSR poľnohospodársko – vinohradnícka obec. V rokoch 1926 a 1938 štrajk poľnohospodárskych robotníkov. V roku 1938-1944 bola pripojená k Maďarsku.

Klín nad Bodrogom bol v roku 1960 pričlenený k obci Streda nad Bodrogom. Viď Klín nad Bodrogom.

Katron obec doložená v roku 1440. Zanikla koncom 15. storočia.

Zompod obec sa spomína v rokoch 1358 a 1500 ako osada.

Tajba obec sa spomína v rokoch 1263. V roku 1440 patrila Palóczyovcom. Zanikla v tureckých vojnách.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť