Trnava - História

Mesto je doložené z roku 1211 ako Sumbot, neskôr ako Scembot (1212), Zumbothal (1238), Turnaw, Tirnow (1240), Sumbothal (1244), Ter­na (1247), Tyrna (1248), Tyrna, Tirna (1255), Tirnauia (1267), Tirnauia Zomboth dicta (1271), Trnava (1773); po maďarsky Nagyszombat; po nemecky Tyrnau, Tirnau; po latinsky Tirnavia, Tyrnavia.

Osídlenie nastalo v neolite - sídlisko volútovej kultúry, eneolitické s kanelovanou keramikou, velaticko-podolskej kultúry z mladšej doby bronzovej, hallštattskej, z mladšej doby laténskej a doby rímskej, sídlisko a kostrové hroby z doby veľkomoravskej.

Trho­vá osada na križovatke významnej diaľkovej cesty z Čiech cez Malé Karpaty, Šintavu na Ostrihom a cesty z Talianska do Poľska sa spomína v roku 1211 v súvislosti s úpravou dôchodku tunajšieho farského kostola. Trnava patrila Konštancii, dcére Bela III. a man­želke Přemysla Otakara I. Komunikačný i obchodný význam prispeli k tomu, že Belo IV. V roku 1238 povýšil Trnavu ako prvú spomedzi slovenských miest na kráľovské mesto.

Mestské výsady udelil tunajším starousadlíkom a aj tým, ktorí sa tu v budúcnosti usadia. Obyvatelia mali právo slobodne voliť richtára, mestské predstavenstvo, farára, právo slobodne disponovať s majetkom mešťanov, získali mýtne slobody podľa Stoličného Belehradu a iné. V erbe, ktorý pochádza zo začiatku 14. storočia, má v mod­rom štíte osemšpicové koleso s hlavou Krista, od 15. storočia len prázdne osemšpicové koleso.

Privilégium prilákalo do Trnavy najmä po tatárskom vpáde nemeckých hostí a v 2. polovici 13. storočia sa pôvodná osada rozrástla v nové sídlisko hostí.

Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa mesto opevnilo hradbami, podnes si však v pôdoryse zachovalo črty dvoch sídlištných celkov spojených v jedno mesto. V roku 1238 dal Belo IV. postaviť kláštor klarisiek a v roku 1240 im daroval obec Boleráz.

V 2. polovici 13. storočia si stavajú kláštory aj ďalšie rehote (františkáni, dominikáni). Mesto získava poddanské obce Hrnčiarovce, Modranku, Ružindol, Brestovany a územie neskoršieho Bieleho Kostola. V 13. storočí mali trnavskí mešťania vinice v Modre, Pezinku, Juri pri Bratislave. V 14. storočí hrala Trnava významnú úlohu aj v politickom živote krajiny.

V roku 1327 tu rokovali Karol Róbert a Ján Luxemburský, tu sa uzatváralo aj manželstvo medzi ich deťmi, v roku 1360 tu rokoval uhorský kráľ Ľudovít I. s českým kráľom Karolom IV. a nemeckým cisárom Rudolfom IV. Ľudovít I. sa v Trnave častejšie zdržiaval a v roku 1382 tu aj zomrel. Rad kráľovských privilégií, ktoré mesto získalo v 13. a 14. storočiach, završuje právo skladu, udelené Trnave v roku 1402 kráľom Žigmundom. V roku 1325 mesto skoro úplne zničil požiar.

Koncom 14. a začiatkom 15. storočia sa v meste šírilo valdénske kacírstvo, v roku 1400 sú doložené inkvizičné procesy. V roku 1405 povolal Žigmund zástupcov 8 slobodných miest, medzi nimi i Trnavu, na snem. Trnava sa stala najdôležitejším husitským oporným bodom na Slovensku, odtiaľto podnikali nájazdy do blízkeho i ďalšieho okolia.

V rokoch 1432-35 obsadil Trnavu husitský hajtman Blažek z Borotína. Veľká časť nemeckého patriciátu sa pred husitmi z Trnavy vysťahovala a slovenská časť obyvateľstva tým získala významné posilnenie v hospodárskom i administratívnom živote mesta.

Medzi nemeckých a slovenských, neskôr i maďarských obyvateľov dochádzalo v 2. polovici 15. a 1. polovici 16. storočia k častým sporom o účasť na hospodárskom i administratívnom živote mesta, ktoré museli urovnávať králi (v roku 1486 Matej Korvín, v roku 1551 Ferdinand I.).

Význam Trnavy vzrastal najmä od polovice 16. storočia, keď sa administratívne centrum štátu presunulo do Bratislavy. Trnava sa stala na viac než dva a pol storočia fakticky strediskom cirkevnej administratívy Uhorska.

V roku 1541 sa sem presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo a kapitula, v roku 1635 tu založili univerzitu. Súčasne však rástol význam Trnavy ako mesta s prekvitajúcimi remeslami (doložených je 25 cechov) a obchodom s domácim, ako aj cudzozemským tovarom.

V 17. storočí v obdobiach stavovských povstaní utrpelo mesto veľké materiálne i morálne škody. Za povstania Imricha Thökölyho povstalci 8. 8. 1683 mesto podpálili a z veľkej časti zničili. V roku 1692 došlo k sociálnym nepokojom mestskej chudoby a poddaných. V decembri 1704 sa neďaleko mesta pri Hrnčiarovciach odohrala krvavá bitka medzi rákócziovskými a cisárskymi vojskami.

V 18. storočí zaznamenáva mesto ďalší hospodársky rozvoj. Vzrastá počet remesiel i remeselníkov, v roku 1775 bolo v Trnave 329 cechových majstrov, 325 tovarišov a 149 učňov. Mesto malo svoj pivovar, výrobňu sanitry, tehelňu, mlyny, rybníky, vinohrady, polia vo vlastnom chotári i v chotároch poddanských dedín a les pri Ružindole. Značná časť obyvateľstva mesta sa v 2. polovici 18. storočia zaoberala pradením vlny (okolo roku 1770 vyše 1000 ľudí), v roku 1764 vznikla súkenná manufaktúra, v roku 1786 aj pradiareň vlny.

V 2. polovici 18. storočia bola už väčšina obyvateľov mesta slovenská. Trnava sa v tomto období postupne vyvíjala na významné centrum slovenského národného obrodenia – v roku 1793 tu založili a malo svoje centrum bernolákovské Slovenské učené tovarišstvo.

Koniec 18. a začiatok 19. storočia znamená pre Trnavu ústup z pozícií v hospodárskom i kultúrnom živote Slovenska.

V roku 1820 sa arcibiskupstvo vrátilo do Ostrihomu. Hospodársky a kultúrny rozvoj zaznamenal určitú vzostupnú tenden­ciu až od polovice 19. storočia, keď bolo mesto v roku 1846 spojené s Bratislavou konskou železnicou.

V roku 1844 tu založili Trnavskú I. banku, v roku 1854 sladovňu, v roku 1858 továreň na stroje, lejáreň zvonov, octáreň, v roku 1869 cukrovar, v roku 1873 pivovar, v roku 1893 ďalšiu sladovňu, v roku 1893 Figaro, v roku 1897 Trnavskú ľudovú banku, v roku 1906 Hospodársku banku, v roku 1907 tehelňu, v roku 1911 Krajskú ľudovú banku, za 1. svetovej vojny banícke a hutnícke závody Coburg.

Po celé 19. storočia sa Trnava stáva jedným z centier slovenského národného života. Začiatkom storočia činnosť bernolákovcov doznieva. V polovici storočia na ňu nadväzuje vystúpenie trnavských seminaristov okolo J. Palárika a J. Viktorína, ktorí v roku 1846 vystúpili s ostrou kritikou cirkevných a národnostných pomerov v Uhorsku.

V roku 1870 sa Trnava stáva sídlom Spolku sv. Vojtecha, ktorý sleduje hlavne cirkevno-náboženské ciele, ale svojou vydavateľskou činnosťou prispel určitou mierou aj k národnouvedomovacím snahám.

V 2. polovici 19. storočia vzniká však v Trnave sila, ktorá v budúcnosti podstatne ovplyvňuje život mesta - revolučné robotnícke hnutie. Nepokoje mestskej chudoby začiatkom roku 1848 boli ešte živelné a vybíjali sa v protižidovských prejavoch.

V 80. rokoch prenikajú do Trnavy myšlienky socializmu. V roku 1882 bol z Budapešti vypovedaný do svojho rodného mesta Trnavy vydavateľ sociálno-anarchistického časopisu Der Sozialist J. Zlocha. Vznikali robotnícke podporné spolky, v roku 1889 pobočka Všeobecnej robotníckej pokladnice.

Začiatkom 20. storočia zakladali sociálno-demokratické politické a odborové organizácie, hlásiace sa k slovenskej sociálnej demokracii. Vznik ČSR znamenal zlom i v dejinách Trnavy, predovšetkým v národnostnom, menej už v ekonomickom a sociálnom ohľade. Počet obyvateľov najmä v prvých rokoch predmníchovskej ČSR rýchlo vzrastal. Vzniklí nové obchodné, živnostenské a bankové ústa­vy. Trnava sa stala významným hospodárskym centrom okolia i celého západného Slovenska. V prevádzke ostali i priemyselné, najmä potravinárske závody z predchádzajúceho obdobia.

Po stagnácii začiatkom 20. rokov postupne vzrastala, s výnimkou krízového obdobia, výroba v Coburgových železiarňach, v roku 1925 vznikli veľké dielne na opravu železničných vozňov. Pôda zostala v rukách 23 veľkostatká­rov. Priemysel a hospodárstvo však neposkytovali dostatok pracovných príležitostí ani miestnym obyvateľom, nie to tisícom voľných pracovných síl na priľahlom agrárnom okolí (v januári 1932 bolo v meste 1137 nezamestnaných, v januári 1933 bolo v meste 1405 nezamestnaných). Trnava bola v rokoch predmníchovskej ČSR významným centrom revolučného robotníckeho hnutia, vedeného KSČ (Komunistickou stranou Československa). MO KSČ (Mestská organizácia Komunistickej strany Československa) bola založená v júni 1921, vytvoril sa OV KSČ (Okresný výbor Komunistickej strany Československa), vznikli masové organizácie strany (Červené odbory, Komsomol, FRTJ, Spoločnosť priateľov Sovietskeho Ruska).

V 30. rokoch sa v Trnave schádzali celoslovenské konferencie KSČ za účasti popredných funkcionárov strany v celoštátnom meradle (K. Gottwald, Š. Major, J. Valo, F. Kubač atď.).

V 20. rokoch tu sídlil celoslovenský sekretariát revolučného Zväzu poľnohospodárskych robotníkov, v 30. rokoch aj stavebných robotníkov. Z bojov trnavského proletariátu, vedených KSČ, stáli v popredí mohutné vystúpenia coburgovákov v rokoch 1922, 1930, 1932 a 1934. V roku 1926 a 1928 štrajkovali v dielňach ČSD, v roku 1926 robotníci v cukrovare, v rokoch 1921, 1923, 1924 a následne poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch, v roku 1921 holičskí pomocníci a typografi, v rokoch 1922, 1924 a 1931 stavební robotníci, v roku 1923 robotníci v čokoládovni. Intenzívne revolučné hnutie nezamestnaných v rokoch svetovej hospodárskej krízy vyvrcholilo dvoma hladovými pochodmi.

Celkove v rokoch 1919-38 bolo 76 akcií nezamestnaných. V 2. polovici 30. rokov boli boje pracujúcich zamerané proti fašizmu. Mohutné protifašistické manifestácie v rokoch 1937 - 38 boli odpoveďou na rozbíjačské fašistické snahy ľudákov, prejavujúce sa i v Trnave, najmä protičeskými výtržnosťami v roku 1938.

Zneužívajúc náboženské cítenie ľudu a využijúc cirkevné inštitúcie a spolky sídliace v Trnave sa klérofašistom podarilo získať časť obyvateľstva na svoju stranu. Nastolenie svojej vlády v roku 1939 využili hlavne na perzekúciu komunistov a nimi vedeného antifašistického hnutia. Činnosť ilegálnych organizácie strany sa im však nepodarilo zlikvidovať.

Trnava bola jedným mes­tom na západnom Slovensku, ktorého sa i keď len na krátky čas, zmocnili povstalci. V noci z 29. na 30. 8. 1944 vojaci miest, posádky obsadili mesto a pozatýkali fašistov, 30. 8. 1944 vyhlásili mobilizáciu. K vojakom sa pridali i žandári a dobrovoľníci z radov obyvateľov mesta. Ešte v ten deň odtiahla posádka na partizánske územie a v priestore Žarnovice zviedla prvé boje s Nemcami. Trnava bola oslobodená 1. 4. 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu.

Po oslobodení došlo k ďalšiemu rozšíreniu priemyselnej výroby, výstavbe nových závodov, inštitúcií, škôl a bytov. Trnava sa stala jedným z dôležitých stredísk priemyslu aj školstva na západnom Slovensku. Miestne závody poskytovali pracovné príležitosti obyvateľom zo širokého okolia. Z priemyselných závodov treba spomenúť - Skloplast, Figaro, Trnavské automobilové závody, cukrovar P. Jilemnického, Drevina, Západoslovenské tehelne, Paneláreň, Zornica, Polygrafické závody, Západoslovenské nábytkárske závody, ČSAD, Mlyny a cestovinárne, Tatrachema, Drutechna a mnohé ďalšie. JRD bolo založené v roku 1952. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch. Trnava mala priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť