Trnava - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky
Mestské hradby , budované od konca 13. storočia do polovice 14. storočia na starších základoch, sú zachované v súvislých častiach vysokého tehlového múra, zosilneného štvorcovými vežovými baštami (mali štyri brány s vodnou priekopou, zachovanou na západnej a východnej strane, obnovené boli v rokoch 1435 a 1553-56 pod vedením P. Ferreboscu).
Kostol sv. Mikuláša gotický z roku 1380, trojloďová bazilika, vybudovaná na mieste staršieho románskeho kostola (spomínaného v roku 1211), z polovice 15. storočia je klenba lode, v roku 1629 bol kostol rozšírený bočnými kaplnkami, po roku 1666 bola prestavaná severná veža, v 1. polovici 18. storočia postavená severná baroková centrálna osemboková kaplnka; v interiéri pod oboma vežami sú gotické kaplnky so štukovou rastlinnou a figurálnou výzdobou na rebrovej klenbe asi z roku 1700, architektonické detaily gotické v interiéri i exteriéri, pod chórom zvyšky gotických nástenných malieb z 15. storočia; vnútorné zariadenie väčšinou z 18. storočia, náhrobníky gotické (z rokov 1363, 1386), renesančné a ranobarokové
Kostol sv. Heleny gotický zo 14. storočia, postavený ako špitálsky na mieste staršieho (spomínaného v roku 1238), v 2. polovici 17. storočia renovovaný, na priečelí gotická socha z l. polovice 15. storočia; bočný oltár z 1. polovice 17. storočia s pôvodne gotickými tabuľovými krídlami.
Kostol a kláštor klarisiek pôvodne ranogotický z roku 1240, v 14. storočí prestavaný, v rokoch 1618 a 1683 poškodený, v rokoch 1690-94 zbarokizovaný a rozšírený, po následných úpravách slúži Západoslovenskému múzeu.
Kostol sv. Jakuba z rokov 1633-40, postavený zo staršieho františkánskeho gotického kostola z rokov 1363-66. Pri kostole bývalý františkánsky kláštor barokový, postavený na mieste staršieho gotického kláštora. Komplex barokových univerzitných budov zo 17.-18. storočia - národná kultúrna pamiatka.
Univerzitný kostol sv. Jána Krstiteľa ranobarokový z rokov 1629-37 vybudovaný na mieste staršieho dominikánskeho kostola spomínaného v 13. storočí - stavitelia P. a A. Spazzo, interiér v rokoch 1639—55 vyzdobený štukami G. Rossiho a J. Torniniho, v rokoch 1699-1700 P. A. Contiho, v kartušiach klenby nástenné maľby, hlavný oltár ranobarokový z rokov 1637-40 (B. Knilling a V. Stadler), ostatné oltáre zo 17. storočia, kazateľnica z rokov 1637-40, lavice ranobarokové.
Kostol sv. Jozefa ranobarokový postavený v roku 1646 kalvínmi, po roku 1671 paulínsky, v roku 1701 rozšírený, v roku 1719 pri ňom postavený kláštor.
Kostol Trojice barokový z rokov 1710-29 postavený trinitármi, po roku 1852 jezuitský. Pri kostole kláštor z čias stavby kostola, po roku 1784 benedíktínske gymnázium, ktoré od roku 1852 patrilo jezuitom; priečelie z 2. polovice 18. storočia.
Kostol sv. Anny uršulínsky spolu s kláštorom z rokov 1730-76, kláštor prestavaný v rokoch 1857 a 1942.
Kostol evanjelický z rokov 1923-24 (arch. J. Marek).
Synagóga z roku 1897
Kaplnky z 18. a 19. storočia.
Stĺpy, sochy, súsošia, väčšina z 18. storočia
Meštianske domy v historickom jadre prevažne z konca 16. a 1. polovice 17. storočia (niekoľko gotických).
Po vzniku univerzity postavené budovy konviktov a seminárov, ktoré vytvorili medzi farou a univerzitným kostolom akademickú štvrť (jorum academicum), dokončené koncom 18. storočia.
Z väčších budov:
- mestská veža z roku 1574, po roku 1653 baroková, strecha,
- radnica prestavaná začiatkom 18, storočia,
- seminár na Helenárskej z roku 1724 (J. L. Hildebrandt),
- konvikt z rokov 1747 - 54,
- budova Albertína z roku 1623, v roku 1710 rozšírená,
- arcibiskupský palác pôvodne renesančný z roku 1562, prístavba zo 17. storočia,
- fara z roku 1768,
- budovy univerzity zo 17. a 18. storočia stojace na mieste dominikánskeho kláštora, zbúraného v 2. polovici 17. storočia.
Ďalšie pamiatky:
- budova lekárskej fakulty z rokov 1770-73 (F. A. Hildebrandt),
- budova akadémie z roku 1768 (arch. Hausmann),
- divadlo ,
- pavilón Spiegelsaal z roku 1799,
- množstvo novších monumentálnych budov postavených najmä po roku 1918, tovární, úradov atď.,
- Pamätné domy, pamätné tabule, pomníky (padlých v 1. svetovej vojne z roku 1929 a A. Bernoláka od J. Koniarka z rokov 1936-37, Sovietskej armády - L. Snopek-E. Vician z rokov 1958-59).
- Na cintoríne náhrobník J. Richarda Osvalda.
- V sídlisku pomník P. Jilemnického z roku 1961 od L. Snopka.
- Doriešenie interiéru krajového divadla z rokov 1960—61: katedrálne okná a nástenné maľby od J. Barteka a J. Doku, sochy F. Štefunku, L. Snopka, Jána Hučku, olejomaľba J. Balogha a opona F. Gajdoša (5x7 m).
- Výtvarné riešenie priečelia budovy Pedagogickej fakulty kombinovanou technikou J. Kréna z roku 1965.
Tradície
Pre variant západoslovenského typu ľudového odevu, ktorý sa v samotnom meste už dávno nenosí, zaužívalo sa bežné označenie ako trnavský. Patria sem takmer všetky obce okresu a niektoré z okresu Bratislava-vidiek.
K ženskému odevu patril konopný rubáš, konopné rukávce s červenou bavlnenou výšivkou na všedný deň, sviatočné s bohatou výšivkou; rukávy sú zakončené naberanými manžetami (tacle), pod hrdlom je volán (krézel, obojek) - oboje vyšívané a ukončené jemnými bielymi čípkami.
V pracovnom odeve boli rubáš a rukávce doplnené širokou zásterou z modrého farbiarskeho plátna alebo čierneho glotu, okraje boli vyšívané alebo obšité farebnými vlnenými strapcami. Začiatkom 19. storočia bola sviatočná sukňa z jemného modrého súkna, novšie z kvetovaných brokátov, takisto aj živôtik (pruclek, lajblík).
Pod vrchnú sukňu si obliekali niekoľko spodných. V zime nosili - ako na celom západnom Slovensku – mentieky, šuby alebo kožuchy. Dievčatá sa česali na dva vrkoče ovinuté okolo hlavy, na sviatok si pripli rozličnú poukladanú stužku (na stuški). Vydaté ženy mali dva pramene vlasov okrútené na drôte obalenom plátnom (grgula) - zanikol začiatkom 20. storočia. Čepiec sa skladá zo štvorcového dienka a čelenky, ktoré lemovala čipka. Materiálom bolo jemné plátno, vapér. tyl a podobne, vždy bohato vyšívané (sviatočný striebrom a zlatom). Na čepiec sa viazali rozličné šatky (ručník); z hľadiska výšivky najkrajšie sú biele s bielou dierkovou a plochou výšivkou. Obúvali si čierne čižmy.
K mužskému odevu patrili konopné gate, do práce konopné zástery, čierne nohavice s čiernym šmirovaním okolo rázporkov, konopná košeľa vyšitá červenou bavlnou; sviatočná košeľa bola z jemného plátna s čierno-žltou vlnenou výšivkou, rukávy ukončené čipkou v tých istých farbách; novšie sviatočné košele boli aj čisto biele, s dierkovanou a plnou výšivkou; vesta z čierneho a modrého súkna, neskôr z atlasov alebo brokátov - mala bohaté šnurovanie a kovové gombíky. Vrchný odev; dlhá halena z bieleho súkna; trojštvrťový kožuch z hnedej barančiny (madovec) olemovaný čiernou barančinou a vyzdobený farebnou výšivkou, alebo aplikáciou; bunda - dlhá pelerína z barančiny; modrá súkenná mentieka podšitá barančinou. Obúvali si čierne čižmy. Výšivka: patrí technicky i ornamentálne medzi najrozvinutejšie na Slovensku. Zastúpené sú takmer všetky techniky a z nich vyplývajúca ornamentika (geometrická, rastlinná, štylizovaná a podobne). Najstaršie výšivky na konopnom plátne vyšívané bielou, červenou a modrou bavlnou sú mriežky, plochá výšivka na rátané nite, neskôr plochá výšivka podľa predkreslenia. Neskôr to bola aj biela výšivka bavlnou na jemných kupovaných materiáloch (batist, tyl a podobne), dierkovaná a plochá výšivka podľa predkreslenia, aplikácia plátna na tyle, mriežky a plochá výšivka podľa predkreslenia čierno-žltou vlnou, ploché vyšívanie farebnými hodvábmi, alebo bavlnkami. Technicky náročná je plochá strieborná a zlatá výšivka (cez kartón), ktorá sa vyskytuje najmä na čepcoch, na ženských rukávcoch a mužských košeliach. Pre túto oblasť je špecifická prelamovaná výšivka so šitou výplňou (gatry). Pre vyšívačky vypisovali vzory predkresľovačky (pisárky). Začiatkom 20. storočia tu pôsobil ľudový drevorezbár J. Hučko.
Významné osobnosti
Rodisko:
Bela Balkay (23. 3. 1865 - 18. 6. 1917), právny odborník
Paulinus Čičman (1697 - 1753), hudobník
Juraj Handerla (asi 1750 - 9. 5. 1796), včelár
Juraj Albert Haulik (20. 4. 1786 - 11. 5. 1869), cirkevný spisovateľ, politik v Chorvátsku
Elena Ivanková (18. 7. 1871 - 26. 10. 1941), spisovateľka
Ján Krstiteľ Jelínek (23. 4. 1780 - 17. 4. 1841), kníhtlačiar
Viktor Jesenský (1882 - 1938), robotnícky básnik, redaktor, krajinský pracovník
Matej Kyselý (1750 - 1795), náboženský spisovateľ
Viera Markovičová-Záturecká (26. 2. 1910 - 1. 8. 1953), spisovateľka
Vojtech Matzenauer (6. 2. 1882 - 23. 10. 1923), duchovný skladateľ; tu aj pôsobil
Anton Palšovič (15. 1771 - 3. 2. 1864), bernolákovský spisovateľ
Štefan Parák (22. 12. 1887 - 29.9. 1969), zberateľ keramiky
Ján Sambucus-Sambocký (1. 6. 1531 - 13. 6. 1584), polyhistor
Mikuláš Schneider-Trnavský (24.5.1881-28.5.1958), hudobný skladateľ, národný umelec; tu pôsobil a je pochovaný
Ján Silván (asi 1493 - 14. 2. 1573), básnik
František Stuckhart ( 1781 - 5. 12. 1867), medailér
Ernest Špitz (16. 7. 1927 - 12. 11. 1960), maliar
Jozef Vurum (27. 11. 1763 - 2. 5. 1838), podporovateľ bernolákovského hnutia
Pôsobisko:
Jozef Balogh (1896 - 1963), maliar
Peter Benický (asi 1603 - 1664), básnik; tu zomrel
Michal Bencsik (1670 - 1728), právnik
Anton Bernolák (1762 - 1813), jazykovedec; tu aj študoval, pôsobil tu v rokoch 1791 - 97
Anton Brandl (1817 - 1893), sochár, pôsobil tu v rokoch 1837 - 44
Mikuláš Dohnaný (1824 - 1852), básnik, historik; tu pochovaný
František Hečko (1905 - 1960), spisovateľ
František Anton Čermák (1780 - 1856), hudobný skladateľ
Andrej Jaslinský (1715 - 1783), filozof
Maximilián Hell (1720 - 1792), hvezdár, fyzik, pôsobil tu v roku 1751
Václav Jelínek (1737 - 17. 6. 1823), kníhtlačiar, pôsobil tu v rokoch 1763 - 1823
Peter Jilemnický (1901 - 1949), spisovateľ, národný umelec, pôsobil tu v rokoch 1930 - 32
Alex Jordánsky (1765-1840),bernolákovský spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1805-07,1827-31
Alexander Kepp (1820 - 1876), cirkevný skladateľ
Adam Kasanický (1748 - 1805), orientalista
Šimon Klempa (1811 - 1903), národný pracovník, pôsobil tu v rokoch 1886 - 1903
Ján Koniarek (1878 - 1952), sochár; tu aj zomrel, pôsobil tu v rokoch 1924 - 1952
Augustín Kubán (1894 - 1945), komunista, odbojár
Karol Lányi (1812 - 1856), cirkevný historik, pôsobil tu v rokoch 1842 - 52
František Oto Matzenauer (1845 - 1901), hudobný pedagóg
František Richard Osvald (1845 - 1926), literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1920 - 26
Juraj Palkovič (1763- 835), prekladateľ, mecén bernolákovcov, pôsobil tu v rokoch 1800-20
Martin Palkovič (1606 - 1662), scholastický filozof
Peter Pazmány (1570 - 1637), arcibiskup, zakladateľ Trnavskej univerzity
Štefan Polkoráb (1896 - 1951), maliar, pôsobil tu v rokoch 1926 - 33
Pantaleón Roškovský (1734-1789), hudobný skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1769-71, 1773-76, 1778-81
Alexander Rudnay (1760 - 1831), kardinál, mecén slovenskej kultúry
Bernard Seifried (1791 - 1855), náboženský spisovateľ
Juraj Slotta-Rajecký (1819 - 1882), básnik, publicista, pôsobil tu v rokoch 1870 - 79
Martin Szentiványi (1633 - 1705), filozof; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1689 - 1702
Daniel Szontagh (1809 - 1867), historik
Vojtech Šimko (1759 - 1827), básnik; tu zomrel
Vavrinec Topolčany (1669 - 1729), právnik; tu zomrel
Samuel Timon (1675 - 1736), historik
Václav Trnka (1739 - 1791), lekár, pôsobil tu v rokoch 1770 - 77
Ferko Urbánek (1859 - 1934), dramatik, pôsobil tu v rokoch 1904 - 19
Karol Wagner (1732 - 1790), historik, pôsobil tu v rokoch 1712 - 73
Jozef Winterl (1732 - 1809), chemik a botanik, pôsobil tu v rokoch 1770 - 77
Jozef Zelliger (1837 - 1886), pedagóg; tu zomrel
Alojz Zelliger (1863 - 1942), literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1882 - 1942
Študovali:
Juraj Family (1750 - 1811), osvietenský spisovateľ
Ján Hollý (l785 - 1849), básnik
Samuel Jurkovič (1796 - 1873), ľudovýchovný pracovník
Andrej Kmeť (1841 - 1908), archeológ, botanik, etnograf
Zoltán Kodály (1882 - 1967), maďarský hudobný skladateľ
František Adam Kollár (1718 - 1783), pedagóg, historik
Tichomír Milkin (1864 - 1920), básnik, literárny kritik
Štefan Moyses (1797 - 1869), národný pracovník, prvý predseda Matice Slovenskej
Ján Palárik (1822 - 1870), dramatik
Jozef Karol Viktorin (1822 - 1874), vydavateľ
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|