Veličná - História

Na území dnešnej obce Veličná bolo sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a doby hallštattskej. Obec je doložená v roku 1272 ako Magna villa, v roku 1397 ako Magna villa, v roku 1420 ako Nagfalw, v roku 1487 ako Nagyfalu, v roku 1544 ako z Welkeg Wsy, v roku 1768 ako Welka Wes, Welicschna; maďarsky Nagyfalu. Za kráľa Žigmunda dostala právo dovážať poľskú soľ a voľne s ňou obchodovať aj mimo Oravy. Veličná mala mestský štatút, ale k Oravskému panstvu zostala v poddanskom pomere. Bola sídlom župy, jej privilégia potvrdzovali panovníci a zemepáni (Ľudovít II. v roku 1525, Ferdinand I. v roku 1548, Rudolf II. v roku 1583, Juraj Thurzo v roku 1614, Maximilián II. v roku 1659, Karol II. v roku 1712).V 16. storočí sa stala centrom protestantizmu na Orave, v 17. storočí mala známu školu. Obec mnoho vytrpela za kuruckých vojen, v roku 1683 ju vypálili poľsko-litovské vojská, zhorel aj stoličný archív a pečať a prestala byť župným sídlom. V roku 1715 mala asi 620 obyvateľov, v roku 1778 mala 779 obyvateľov, v roku 1828 mala 202 domov a 1536 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, niektorí aj remeslami a obchodom.

Revišné: Obec založená v roku 1272, doložená je ako Riuisne, Rivisne, v roku 1551 ako Orwisno, v roku 1595 ako Revissne, v roku 1626 ako Orviste, v roku 1786 ako Revischnye. Patrila Revickým. V roku 1778 mala 162 obyvateľov z toho 15 zemianskych rodín, v roku 1828 mala 29 domov a 199 obyvateľov. Zaoberali sa roľníctvom. V roku 1950 bolo pripojené k obci Veličná.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť