Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou
Vladiča

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9383

 

 

 

Vladiča - História


Vladiča:

Obec vznikla v roku 1965 zlúčením Nižnej a Vyšnej Vladiče.

Poľnohospodárska obec, značná časť obyvateľstva pracovala v priemysle na východnom Slovensku.

 

Nižná Vladiča:

Obec je doložená z roku 1340 ako Waddisko, neskôr ako Wladycha (1454), Wladicza (1773), Nižná Vladiča (1920); po maďarsky Alsóvladicsa, Alsóladács.

Obec patrila panstvu Stropkov, v 18. storočí Vécseyovcom. V roku 1598 mala 4 porty, v roku 1715 mala 2 opustené a 4 obývané domácnosti, v roku 1787 mala obec 20 domov a 109 obyvateľov, v roku 1828 mala 20 domov a 154 obyvateľov. Živili sa pastierstvom, drevorubačstvom a tkáčstvom.

Za I. svetovej vojny sa tu bojovalo. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali tradičnými zamestnaniami. Počas oslobodzovacích bojov v roku 1945 bola obec evakuovaná. Po roku 1945 časť obyvateľov odchádzala za prácou do iných obcí.

 

Vyšná Vladiča:

Obec založili na zákupnom práve. Obec je doložená z roku 1553 ako Waddisko, neskôr ako Wladicza (1773), Vyšná Vladiča (1920); po maďarsky Felsövladicsa, Felsoladács.

Patrila panstvu Makovica, v 19. storočí Jekelfalussyovcom a Dobrianskovcom. V roku 1715 mala 6 domácností, v roku 1787 mala 14 domov a 108 obyvateľov, v roku 1828 mala 20 domov a 161 obyvateľov.

V I. svetovej vojne v rokoch 1914-15 bola zničená.

Za kapitalizmu sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, pasienkárstvom, prácou v lesoch a tkaním plátna.

 

Driečna:

Obec vznikla v roku 1960 zlúčením Malej a Veľkej Driečnej. V roku 1965 bola pripojená k obci Vladiča.

 

Veľká Driečna:

Obec je doložená z roku 1618 ako Dricsna, neskôr ako Dricžna (1773), Veľká Driečna, Šarišská Driečna (1920); po maďarsky Sárosdricsna, Nagyderencs.

Obec založili na zákupnom práve v rokoch 1573—98, v roku 1618 mala 6 port. Rozdelila sa na Veľkú a Malú Driečnu.

Veľká Driečna patrila panstvu Makovica, v roku 1715 mala 8 domácností, v roku 1787 mala obec 27 domov a 171 obyvateľov, v roku 1828 mala 51 domov a 382 obyvateľov. V 19. storočí vlastnil tunajšie majetky Adolí Dobríansky.

Za I. svetovej vojny tu boli boje. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. Za partizánsku činnosť obec vyznamenali Pamätnou medailou SNP. Po roku 1945 nastala migrácia obyvateľstva. Od roku 1960 bola zlúčená s Malou Driečnou.

 

Malá Driečna:

Obec je doložená z roku 1773 ako Recžne, neskôr ako Malá Driečna, Zemplínska Driečna (1920); po maďarsky Zempléndricsna, Kisderencs. Patrila panstvu Stropkov, v 18.-19. storočiach rodine Keglevichovcov.

V roku 1715 mala 5 domácností, v roku 1787 mala obec 19 domov a 107 obyvateľov. Pracovali v rozsiahlych lesoch.

Za I. svetovej vojny tu boli boje. Po roku 1918 nastal vývin ako vo Veľkej Driečnej. Obec bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP. V roku 1960 bola zlúčená s Veľkou Driečnou.

 

Suchá:

Obec je doložená z roku 1567 ako Zuha, neskôr ako Sucha (1773), Suché (1920), Suchá (1927); po maďarsky Szuha, Szárazhegy.

Obec založili na zákupnom práve v rokoch 1573-98. Patrila panstvu Makovica. V roku 1618 mala 3 porty, v roku 1715 mala 8 domácností, v roku 1787 mala obec 31 domov a 200 obyvateľov, v roku 1828 mala 56 domov a 443 obyvateľov. Zaoberali sa drevorubačstvom, poľnohospodárstvom a kolárstvom. V rokoch 1890-1900 sa mnohí vysťahovali.

V 19. storočí patrili tunajšie majetky rodine Vladárovcov.

Za I. svetovej vojny tu boli boje. Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. Po roku 1945 odchádza časť obyvateľov za prácou do Čiech. V obci bol lesopoľnohospodársky závod. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Medzilaborciach, Stropkove, Svidníku, v Košiciach a inde, časť v lesoch a ako súkromne hospodáriaci roľníci. V roku 1965 bola obec pripojená k obci Vladiča.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť

 





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.