Zázrivá - História

Obec vznikla v roku 1556 na valaskom práve. Názov obce je doložený z roku 1556 ako Zazrywa, z roku 1564 ako Zazdrywa, Zazrywa, z roku 1786 ako Zaschriwa; maďarsky Zázriva. Obec patrila Oravskému panstvu, spravovali ju dediční richtári. Trpela za Bocskayho povstania a za kuruckých vojen. Urbársky súpis z roku 1770 ju pre bohatstvo dreva, pasienkov, výrobu šindľov a najmä pre príjmy z mliečnych výrobkov zaraďuje medzi najlepšie obce. V roku 1778 mala 1107 obyvateľov, v roku 1828 mala 361 domov a 2598 obyvateľov. Žili v značnej zaostalosti, časté boli epidemické choroby. Za I. ČSR boli rozvinuté remeslá zvonolejárstvo, košikárstvo, tkáčstvo, rezbárstvo a výroba mliečnych výrobkov. V obci bola píla a valcha. V rokoch 1944-1945 tu bola silná partizánska základňa. V auguste v roku 1944 sa tu utvoril Tichonov partizánsky oddiel, v septembri vysadené spravodajské a diverzné skupiny zo ZSSR , z Poľska sem prešla skupina Jaromova. Odtiaľto podnikali partizáni prepady a vysielali diverzné skupiny do Čiech a na Moravu. Za aktívnu podporu partizánov bola obec vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP. Napriek výstavbe po roku 1945 (200 domov) si obec zachovala kopaničiarsky charakter. Pôdu obrábali súkromní hospodáriaci roľníci.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť