Turany - História

Na území obce sa nachádzalo sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. Obec sa spomína od roku 1361 ako Turan, z roku 1367 ako Turan, Thuran, z roku 1543 ako Thuren, z roku 1553 ako Thureny, z roku 1564 ako Twrany, z roku 1773 ako Turany, maďarsky Turán, Nagyturány. V roku 1397 jej kráľ Žigmund udelil mestské výsady podľa krupinského práva a v roku 1405 oslobodil od poplatkov, no zakrátko ich daroval zemanom z Plášťoviec a Bátoviec a Turany sa vyvíjali ako zemepanské mestečko, ktoré najmä v 17.-18. storočí muselo zápasiť o práva s vrchnosťou. V 16. storočí patrilo panstvu Sklabiňa, v 16.-19. storočí tu mali majetky Révayovci a iný. V roku 1557 mali Turany 48 domácnosti, v roku 1715 mali 108 domácnosti, v roku 1784 mali 254 domov a 1450 obyvateľov, v roku 1828 mali 161 domov a 1850 obyvateľov. Zaoberali sa pastierstvom, pltníctvom, spracúvaním dreva a prácou v lesoch. V 19. storočí postavili tehelňu, pílu v roku 1889, v roku 1903 založili peňažné družstvo. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, kachliarstvom, výrobou tehál a škridiel, košikárstvom, tkáčstvom, výšivkárstvom, pracovali na miestnej píle a v lesoch. Robotníci sa zapájali do robotníckeho hnutia, štrajkov v rokoch 1922 a 1924, protestných demonštrácii, neskôr do partizánskeho hnutia a SNP. Partizánska jednotka prepadla dňa 24. 8. 1944 miestnu pílu, patriacu nemeckej spoločnosti a zneškodnila tam sa nachádzajúcich príslušníkov Gestapa. Iná partizánska jednotka súčasne zničila putovnú protiboľševickú výstavu, inštalovanú v obci. Turany boli vyznamenané Radom Červenej hviezdy. Po oslobodení bola vybudovaná Drevina, národný podnik, po požiari v roku 1963 rozšírená. Vybudovali sa byty, služby, sociálne a kultúrne zariadenia.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť