Banská Bystrica - Príroda

Stred obce Banská Bystrica leží v nadmorskej výške 350 m, a v chotári 325-1265 m. Banská Bystrica leží na západnom okraji Banskobystricej kotliny, v juhovýchodnej častí vo Zvolenskej vrchovine v západnej časti siaha na hrebeň Kremnických vrchov. Kotlinovú časť s hornatin ným povrchom tvoria druhohorné sliene a slieníté vápence. Najnižšie časti sú prikryté štvrtohornými pieskovými terasovými uloženinami, hlinami a ná­ plavmi — najmä na pravom brehu Hrona. V podkla­ de okrajových častí kotliny pahorkatinného typu prevládajú dolomity, vápence, pestré pieskovce, bridlice a slieňovce. V predhorí Kremnických vrchov sú zlepence a vo vrcholových častiach treťohorné pyroxenicko-amfibolické andezity, pyroxenické andezity a ich pyroklastiká v tufovom a tufitovom vývoji. V severnej a západnej časti sa vyskytujú viaceré zemité, sadrové a uhličité minerálne pramene viažuce sa na dolo­mity a vápence, niektoré sú umelo navŕtané. Prie­merná ročná teplota je 8°C, januárová —4,2°C, júlová 18,7 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok 853 mm. Prevládajú juhozápadné a severné vetry. Osou zväčša odlesneného chotára je rieka Hron, ktorá poniže ústia potoka Bystrice mení smer toku z VZ na SV. Na druhohorných vápencoch a dolomitoch sú rcn dziny a ťažké ílovito-hlinité pôdy, ďalej sú tu podzo lované a nevyvinuté nivné pôdy. Prevládajú zmiešané listnaté lesy, najmä v juhovýchodnej, západnej a severo-západnej časti, miestami bučiny. Vyskytujú sa vápno-, teplo- a suchomilné rastlinné druhy, na severných svahoch a vo vyšších polohách horské druhy. Vzácny je výskyt jašterice múrovej a modlivky zelenkastej.

V Radvani je pri renesančnom kaštieli park. Pri potoku Bystrica je na ploche 8,12 ha park Lúky, bývalé vojnové cvičište, s pravidelnou výsadbou, ktorý vznikol v roku 1896 podľa projektu A. Petza z Budapešti.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť