Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Banská Bystrica

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v meste

Súčasnosť mesta

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Fotogaléria

Mapa

Fórum mesta

Firmy v meste

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9383

 

 

 

Banská Bystrica - Kultúrne dedičstvo


Školstvo

Z výsadnej listiny Bela IV. Z roku 1255 vysvitá, že v Banskej Bystrici vznikla pri kostole farská škola. V 14. storočí jestvovala mestská škola, v 16. storočí nemecká mestská škola a mestská latinská škola, ktorá sa stala evanielickou za rektorátu Jána Sieglera (začal tu pôsobiť okolo roku 1538). O jej úrovni v 16. a 17. storočí sa dozvedáme zo zachovaných Štúdijných poriadkov, a to: od rektora Mateja Freundta (1566), Abraháma Schremmla (1574) a Pavla Halvepapia (1580). Z tých čias je aj doklad o národnom uvedomení Slovákov. Rektor A. Schremmel sa v roku 1571 magistrátu sťažuje, žemu Slováci nechcú dávať desiatkové haliere a dožadujú sa slovenského kantora. Požiadavka sa splnila, lebo P. Hatvepapius v školskom poriadku z roku 1580 venoval osobitnú stať slovenskému kantorovi, ktorý mal aj učiteľské povinnosti. Školské zákony sa zachovali aj z roku 1617. V Banskej Bystrici pôsobil aj Ján Bü hringer (1644—47), propa­ gátor Komenského učebníc. Za rektorátu Henselia (1661) sa používali Komenského učebnice Janua linguarum a Vestibulum. Bola to škola vyššieho typu, v roku 1661 sa spomína ako gymnázium, na ktorom sa podľa zákonov z roku 1617 vyučovala logika, metafyzika a právo. Medzi rektormi boli aj Slováci. Od roku 1673 udržovateľom gymnázia sa stala evanielická cirkev. Začiatkom 18. storočia patrili medzi jej vynikajúcich rektorov Matej Bel, P. Simonides, v ďalších obdobiach tu študovali mnohí vynikajúci predstavitelia slovenského národného života. Po príchode jezuitov do Banskej Bystrice vzniklo v roku 1645 druhé katolícke gymnázium, so slovenskou prípravkou. Podľa Ratio educationis (1777) dostalo názov arcigymnázium a bola pri ňom normálka (1778), ktorá pripravovala učiteľov pre národné Školy. Po zavedení Entwurfu (1850) bolo toto gym­názium 4-triedne. Od školského roku 1852/53 sa postupne rozširovalo na 8-triedne. Súčasne minister Thun vymenoval na zákrok slovenských činiteľov (Kollár, Rad­ linský, Kozáček) namiesto maďarských niekoľko češkých a slovenských profesorov a zaviedla sa ako vyučovacia reč stará slovenčina. V nižších ročníkoch sa používali české učebnice, vo vyšších zväčša nemecké. Z českých profesorov vynikli Václav Zenger, učenec svetového mena, ne­ skôr prof. na pražskej technike, ďalej Vlček, Ružička, Kŕíž, Koř ínek, Hajnovský a i. V tom čase tu vyučovali aj štyria slovenskí profesori: J. Slotta, M. Čulen, J. Gotčár a J. Gerometta, ktorí sa usilovali vtlačiť gymnáziu slovenský ráz. Škola dosiahla vysokú úroveň. Bola žaložená žiacka knižnica a gymnázium získalo bohatú Hamuljakovu knižnicu, pre chudob­ ných žiakov sa založil podporný spolok. Po októbro­ vom diplome (1860) sa zvýšil maďarský tlak na bystrické gymnázium, začiatkom školského roku 1861/62 boli českí profesori prepus­tení. Odišiel aj M. Čulen a J, Slotta. Na zákrok biskupa Moysesa u viedenskej vlády a miestodržiteľstva sa bystrické gymnázium od roku 1862 poslovenčilo. Prišli sem slovenskí učitelia (Florián Červeň, Fraňo Mráz, Jozef Loos, Emil Černý, Jozef B. Klemens a i.) a riaditeľom sa stal Martin Čulen. Profesori napísali niekoľko učebníc, ktoré sa používali aj na revúckom gymnáziu. V roku 1866/67 študovalo na ňom 217 Slovákov, 58 Nemcov a 26 Maďarov. Stalo sa útočišťom prepustených a prenasledovaných štu­dentov z Bratislavy a z Levíc. V tom čase tu študo­val a dokončil svoje štúdiá aj S. H. Vajanský. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) gymnázium obvinili, že je hniezdom panslavizmu. M. Čulen bol preložený do Levoče a slovenských profesorov nahradili prisluhovači maďarskej buržoázie. Na evanielickom gymnáziu zaviedol v roku 1792 jeho rektor A. Lovich nový učebný poriadok, škola mala 8 tried, z nich 2 elementárne a 6 gymnaziálnych.
V najnižších triedach sa vyučovalo po slovensky a nemecky, v latinských triedach aj slovenský pravopis a štylistika. Od roku 1801 sa postupne premenilo na 4-triedne gymnázium. V poslednej triede sa vyučovalo niečo z ekonómie, technológia a encyklopédia vied a vynálezov. Pred rokom 1918 boli v Banskej Bystrici ešte tieto odborné školy: vyššia dievčenská škôla, vyššia 3-ročná obchodná škola, štátna odborná škola kovorobná. Po prevrate 1918 sa všetky školy poslovenčili, V Banskej Bystrici bolo reálne gymnázium A. Sládkoviča, dievčen­ ské reformné reálne gymnázium Karola Kuzmányho. Začiatkom školského roka 1919/20 bol žaložený učiteľský ústav. Trojročnú obchodnú školu v roku 1921 premenili na 4-ročnú obchodnú akadé­miu. Štátna odborná škola kovorobná sa po vzniku ČSR premenila na 4-ročnú slovenskú školu. K nej bola pripo­jená aj učňovská škola. Poštátnenie školstva po roku 1945 prinieslo jeho rozmach, sprístupnenie vzdelania ši­ rokým vrstvám. Spojením obidvoch gymnázií sa vytvorila SVŠ, obchodná akadémia sa zmenila na SEŠ s odborom všeobecná ekonomika a zahraničný obchod. Postupne vznikli tieto Školy: SPŠ spojovej techniky, pri ktorej je aj odbor prevádzky a ekonomiky spojov, SPŠ stavebná s odborom pozemné a vodohospodárske stavby, SZZ s odborom pre zdravotné a detské sestry a zdravotných laborantov, a odborné poľnohospodárske učiliš­ te s odbormi poľnohospodár mechanizátor, pestova­ teľ- mechanizátor a opravár poľnohospodárskych strojov. Od roku 1959 je tu samostatná pedagogická fakulta pre výchovu učiteľov škôl I. cyklu, ktorej predchodcom bol pedagogický inštitút a pred ním pobočka Pedagogickej fakulty v Bratisla­ve, ako aj konzultačné stredisko VŠE v Bratislave.

Divadlo

Humanistická školská dráma sa v meste hrala od 16. storočia po latinsky. Prvé doložené predstavenie je z roku 1576. V rokoch 1627-36 nacvičoval so žiakmi rečnícko-divadelné vystú­penia rektor J. Duchoň. V 17. storočí hrávali po nemecky ľudové vianočné, fašiangové a pašiové hry baníci zo Starých Hôr a Španej Doliny. Divadlá hrávali aj žiaci jezuitskej školy, záznam o predstavení vianočnej hry je z roku 1648. Prvé slovenské ochotnícke predstavenie zahrali študenti v roku 1863. Riaditeľ gymnázia M. Čulen podpo­roval študentské besedy, po jeho odchode slovenské ochotníctvo načas zaniklo. Obnovilo sa až v roku 1906. Vroku 1841 postavili vo dvore radnice mestské divadlo, v ktorom vystu­ povali nemecké a maďarské spoločnosti (vyhorelo v roku 1908). V roku 1919 začal pracovať Železničiarsky krúžok, vedený J. Kováčom. V roku 1923 otvoril Sokol nové ja­visko v aule Sládkovičovho gymnázia. V. Kmoníček, J. Hobl a B. Holeček inscenovali okrem činohier aj opery a operety. S divadlom spolupracoval orchester miestneho pešieho pluku. V roku 1929 postavili Národný dom. Na jeho javisku začalo v roku 1930 účinkovať Mestské divadelné združenie (spojený Sokol a dramatický odbor Matica Slovenská). Z ochotníkov vynikli E. Stollmann, B. Šofr, A. Sliuka, N. Veselová, Z. a V. Paolendové, M. Mar kovičová. Súbor aj po odchode českých ochotníkov v roku 1939 patril medzi najvýznamnejšie ochotnícke telesá. V roku 1942 vystúpil v SND. Ľ. Jakubóczy odštiepil z neho časť členov a založil Združenie evanjelickej mládeže, ktoré v roku 1944 taktiež vystupovalo v SND. Viacerí členovia týchto krúžkov prešli po roku 1949 do profesionálneho Stredoslovenského divadla vo Zvolene. Ochotníci vystupovali v súboroch A. Sládkoviča a J. Palárika. V roku 1960 otvorili v meste tretie operné divadlo na Slovensku, Divadlo J. G. Tajovského-opera Banská Bystrica. Od roku 1960 tu účinkuje aj profesionálne Krajské bábkové divadlo.

Majer: Prvé slovenské divadelné predstavenie bolo v roku 1909.

Radvaň; Prvé slovenské divadelné predstavenie bolo v roku 1874.

Hudobný život .

Začiatky hudobného života sa datujú od stredoveku (latinský chorál). V časoch reformácie sa pestovala najmä umelá polyfónia väčšinou nemeckých autorov (mnoho-hlasné omše, motetá, magnifikáty ap.). Dôležitým strediskom bolo evanjelické gymnázium, kde sa vyučovala hudobná teória a spievali polyfónne školské hymny. Študenti predvádzali na námety z biblie aj školskú drámu so zborovými spevmi. Na túto tradíciu nadviazali v 17.-18. storočí jezuiti. V 18.-19. storočí prevažuje repertoár klasickej a romantickej hudby (veľká zbierka hudobnín z fary rímsko-katolíckeho kostola), o ktorú sa zaslúžil organista a skladateľ J. Egry.
V rámci Hudobného spolku (1857—62), ktorý usporadúval komorné i or­ chestrálne koncerty, bola zriadená súkromná hudoná škola. Po roku 1918 na hudobný život mesta silne pôsobila či nosť učiteľského ústavu na čele so skladateľom V. Figušom-Bystrým. Od roku 1928 spevokol a orchester Školy boli hlavnými účastníkmi pravidelne poriadaných mestských hudoných koncertov. V roku 1922 vzniklo Pohronské orches­trálne združenie. Po vojne hudobný život mesta vzrástol založením učiteľského spevokolu Hron (1959), Krajského symfonického orchestra (1953), súboru piesní a tan­cov Urpín (1958), operného súboru Divadla J. G. Tajovského (1960). V hudobnej atmosfére mesta sa for­movali niektorí súčasní skladatelia (J. Cikker, Š. Jurovský, P. Tonkovič, A. Očenáš).

Literárny život :

Tradície literárneho života Banskej Bystrice založili v 16.-18. storočí viacerí humanistickí básnici a osvieteneckí spisovatelia (Láni, Simonides, Kalinka, Pilárik, Bel a i.). Banská Bystrica bola sídlom prvej osvieteneckej literárnej spoločnosti slovenských vzdelancov Societas slavica (1785-86), ktorá vydávala Časopis Staré noviny litemího umě ní - prvý literárny časopis na Slovensku (hlavným organizátorom bol O. Plachý). Po založení Slovenského učeného tovarišstva (1792) vznikol v Banskej Bystrici pobočný stánok. V roku 1845 vznikla čitateľská spoloč­ nosť Spolok pohronský (viedol A. Tileš), v roku 1848 Spo­lok všeobecnej vzdelanosti (založení K. Kuzmánym). V čase pôsobenia Karola Kuzmányho ožil literárny život mesta vydávaním časopisu Hronka. Štelan Moyses sústredil v Banskej Bystrici, a okolí za svojho takmer 20-ročné ho účinkovania v 50. a 60. rokoch 19. storočia viacerých národne uvedomelých pracovníkov (J. Slotta-Rajecký, M. Chrástek, T. Červeň a i.). Vyvíjali čulú literárnu aktivitu vlastnou tvorbou i redakčnou a organizač­nou činnosťou. V Banskej Bystrici vychádzali u matičného kníhkupca Eugena Krčméryho knihy MS. Nová kapitola literárneho života Banskej Bystrice i celého Slovenska sa začala v 20. rokoch zásluhou autorov, publikujúcich v časopisoch Hlas ľudu a Spartakus V roku 1945 sa tu zišla celoslovenská konferencia umeleckých a vedeckých pracovníkov, ktorá stanovila kultúre a vede úlohy v oslobodenej vlasti. V rokoch 1960—70 pôsobilo v Banskej Bystrici Stredoslovenské vydavateľstvo; od roku 1965 je tu odbočka Slovenskej literárnovednej spoločnosti.

Radvaň : Na literárne tradície minulosti (od 17. storočia tu pôsobili významní básnici, v 19. storočí najmä A. Sládkovič), nadviazali recitačné preteky Sládkovičo­ va Radvaň, ktoré sa tu každoročne usporadúvajú od roku 1960.

Pohľad na mesto


Druhá veža z Barbakanu


Biskupský palác


Matejov dom


Turzov dom

Zdroj: LACIKA, J.: 700 Slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností, Bratislava, IKAR 2010



 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.