Bobrovník - História

Obec sa vyvinula na území doloženom v roku 1273 v susedstve Potoka (Medokýš). Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Hodaz (1273), Bobrownyk (1506) Bobrovnik (1773) ; maďarsky Bobrovnik. Obec patrila zemianskej rodine Bobrovnickovcov, neskoršie časť Andaházyovcom a Kubínyiovcom. V roku 1784 mala 30 domov a 201 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 207 obyvateľov. Po roku 1918 veľkostatky v osadách Nižitovce a Hliník rozparcelovali. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Hliník: Obec vznikla na 2 poplužiach zeme z chotára obcí Bobrovník a Podhradie, ktoré v roku 1323 Karol Róbert daroval Ladislavovi, synovi Haraborovmu. Spomína sa v roku 1382 ako Hilinuk, neskôr v roku 1391 ako Hlenyk, v roku 1448 ako Hlynnyk, v roku 1773 ako Hlinik. Patrila rodine Čemickovcov a Lehotskovcov. V roku 1784 mala 10 domov a 112 obyvateľov, v roku 1828 mala 13 domov a 103 obyvateľov. V polovici 19. storočia splynula s obcou Bobrovník.

Nežitovce: Obec sa vyvinula na 3 poplužiach zeme pod Liptovským Starým hradom, ktorú v roku 1262 Belo IV. udelil lučišníkovu Izumbarovi a kamenárovi Honghovi z Liptova. Doložená je ako Honghfelde (1286), Nyzicz (1436), Nezitovice (1773), Nezitowce (1808). Obec patrila Mesemu a jeho synom, do roku 1848 Kubínyiovcom. V roku 1784 mala 9 domov a 76 obyvateľov, v roku 1828 mala 8 domov a 57 obyvateľov. V polovici 19. storočia splynula s obcou Bobrovník.

Sestrč: Samota v chotári obce Nežitovce má pomenovanie od potoka doloženého v roku 1295. Spomína sa v roku 1735 ako Sestercz. V roku 1828 mala 3 domy a 16 obyvateľov. V minulosti tu bola furmanská krčma.

Tvarožná: Obec sa spomína v roku 1485 ako Tvarosna, v roku 1600 ako Twarozna, v roku 1773 ako Twarožna. Patrila zemianskej rodine Kubínyiovcom. V roku 1784 mala 14 domov a 60 obyvateľov, v roku 1828 mala 9 domov a 92 obyvateľov. V polovici 19. storočia splynula s obcou Bobrovník.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť