Bratislava - Devín - Mestská časť - História
Obec je doložená z roku 864 ako Dowina, neskôr ako Tewen (1233-14. storočie), Dewen (1254), Tewen (1271), Deuen (1279), Dywcn (1288), Thebun (1314), Tebŕn (1384), Deven (1401), Devín (1808); po maďarsky Drvený, po nemecky Theben, po latinsky Divinium.
Opevnenie na devínskom hradnom kopci vybudovala už tamojšia rímska posádka. Slovanské hradisko je písomne doložené v roku 846 vo fuldských análoch v súvislosti s jeho dobývaním východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom. Bol dôležitým vojenským a hospodárskym centrom Veľkomoravskej ríše. Po jej zániku sa stal súčasťou uhorských pohraničných strážnych hradov. Kamenný hrad je po prvýkrát písomne doložený z roku 1288.
V 15. storočí sa dostal do súkromných rúk. V 15. storočí patril Garayovcom, v roku 1460 grófom z Jura a Pezinka, v rokoch 1527-1605 Báthoryovcom, od roku 1635 Pálffyovcom. Stal sa strediskom panstva Devín, ku ktorému patrili obce: Devín, Dúbravka a Rača.
V roku 1809 ho zničili napoleonské vojská. V 1. polovici 19. storočia sa stal symbolom slávnej minulostí Slovákov a miestom výletov Štúrovskej mládeže.
Po roku 1945 bol na hradnom kopci vybudovaný amfiteáter s javiskom. Devín sa stal miestom slovanských slávnosti, slávností Československej družby i dejiskom predstavení národných reprezentačných telies.
Obec sa vyvinula z podhradia. Spomína sa z roku 1327, tunajšie vinice z roku 1254. Patrila panstvu Devín a od 15. storočia sa vyvíjala ako zemepánske mestečko a trhovým právom.
V roku 1616 sa vzbúrili tunajší poddaní proti Keglevichovcom, v roku 1683 ho vyplienili Turci. V roku 1715 malo mestečko 166 domácností, v roku 1828 malo 229 domov a 1521 obyvateľov.
V 17. storočí založili cech rybárov, v 18. storočí vinohradníkov, lodníkov, hrnčiarov a krajčírov. Obyvatelia sa zaoberali najmä vinohradníctvom, čiastočne povozníctvom.
V roku 1786 tu bola manufaktúra na výrobu červenej priadze. V obci bol tridsiatkový úrad.
V roku 1922 pri úprave štátnych hraníc pripadla časť územia obce Rakúsku. Po roku 1918 väčšina obyvateľov pracovala v lodných spoločnostiach, časť v kameňolomoch Lafranconiho.
Obec sa stala výletným miestom obyvateľov Bratislavy. Známa bola dorábaním ríbezľového vína.
V rokoch 1938-45 bola pripojená k Nemecku, v roku 1946 pričlenená k Bratislave.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
|