Folkušová - Erby zemianskych rodov

FOLKUSS

Pôvodný erb rodu Folkuš, pečaťový odtlačok sa zachoval na listine popisujúcej hranice chotára obce Folkušová z 15. augusta 1867.
V ústnom podaní sa zachovalo, že na mosadznej pečiatke bolo napísané ''MCIL'' rok 1149 a to by svedčilo o tom, že predkovia Folkuša povýšenie a erb získali hneď po návrate z križiackej výpravy v rokoch 1147 - 1149.
Abalerián - vták vtákov často zobrazovaný ako orol alebo sokol. Sokol po latinsky -falco, falko, folkus sediaci na kotve predstavujúcej vernosť panovníkovi.
Kópiu pečiatky vyhotovil Ing. V. Mikuš 21. 3. 1996 v Ústrednom archíve geodézie a kartografie, Chlumeckého ulica, Bratislava.
Korektúru odtlačku pečatidla vyhotovil 21. 5. 1996 Ladislav Ďurdík.
Bol prezentovaný ako ''HOLUBICA SEDIACA NA KOTVE'' a tak ho obec ako obecný erb neprijala.
V predpokladanom čase nadobudnutia povýšenia a erbu Folkušovými predkami, panova1 kráľ Gejza II. v rokoch 1141 až 1162.
Počas tejto krížovej výpravy bol Pápežom EUGEN III. Vlastným menom Petrus Bernardus a to v rokoch 1145 až 1153.

                                                                                                                                                
ĎURDÍK

K A R     u.    G Y U R G l G     v.    F O L K U S H A Z Y

ERB aj s touto vetou v preklade: ''Kráľovský rytier pán Ďurdík Folkušovský'' získala pani Olga Potengová rodená Svobodová vnučka Aranky Folkušházyovej vydatej Pustovít, priamo z archívu v Budapešti.
Verejnosti ho sprístupnila roku 2002.
Po roku 1990 do obecného erbu boli pojaté symboly bez kráľovskej zlatej buly, druhej kráľovskej koruny a obrneného rytiera.

                                                                                                          
ĎURDÍK

Pečaťový erb veľkosti prsteňa - rod Folkuš vetva Ďurdík z Folkušovej, odlišuje sa listnatým stromom. Jeho odtlačok je zachovaný vo vosku na liste adresovanom Jánovi Lehotzkému na Bystričku a Malé Rakovo ako sudcovi Turčianskeho vidieka zo dňa 30. 9. 1796. Autor listu je Pavol Ďurdík, erb obsahuje iniciálky P. GY. (Pál GYurgyík).
(Uložené v ŠA BYTČA, karton č. 682, zväčšeninu tamže dna 5. 10. 2005 vyhotovil Ladislav Ďurdík)

Erb kráľovských strelcov - Lačný, získal a zverejnil ho z archívu v Budapešti roku 2005 Dr. Jirí Mašlan z Brna po manželke hlásiaci sa k rodu Folkuš - vetva Lačný z Folkušovej.
V kráľovskom vojsku oproti Napoleonovi bojoval Imrich Lačný z Folkušovej ako kapitán rezervného Esterházyovského regimentu dňa l5. XII. 1812 vyrazil z Turian cez Oravu a v auguste 1813 bol pri Drážďanoch v Saskej zemi ranený a potom liečený v PRAHE.
Zomrel v Neosolii neskôr v roku 1832.

Erb Thomka z Tomčian v Turci Z archívu v Budapešti získal a zverejnil r. 2005 Dr. Jiří Mašlaň z Brna.
Povýšenie a ERB získal Ladislav Thomka syn Martina z Tomčian v roku 1511 počas panovania Vladis1ava II. Kráľa Maďarského a Českého, panoval v roku 1490 - 1516.
Pápežom bol vtedy Július II. vlastným menom Giuliano della Rovere v rokoch 1503 až 1513.
Ladislav Thomka po sobáši s Katarínou Folkušovskou, podľa kráľovskej donácie Ferdinanda I. z Božej milosti kráľa Uhorského a Českého zo dňa 13. novembra 1527. Prevzal kúriu Petra Folkušovského a k nej patriacu najväčšiu štvrtinu chotára obce a založili novú dynastiu rodu Thomka vo Folkušovej.

LEHOTZKY

Podľa kroniky rodu Lehotzkých, ich predkovia prišli kedysi do TURCA po starej ceste ''MAGNA VIA'' - či ''PTOLEMAJOVA CESTA'' z Poľska a usadili sa v osade Lehotka alebo aj Malé Rakovo kedysi nazývané. Práve od osady Lehotka je aj odvodenina ich mena.
Avšak stopa ich pôvodu je čitateľná až od roku 1391, keď podľa Turčianskeho registra donacnú listinu Bela IV. z roku 1244 vystavenú pre istého Černeka, predložili - kňaz Jakub a Vavrinec (Laurentis) synovia Pavlovi. A tak pred komisiou preukázali rodovú väzbu na Černeka - dedičným právom.
Do Folkušovej prišli a usadili sa ako posledná zemianska rodina, ktorej vetvu založil Michal sobášom s Annou Sopóciovou v roku 1811. Ich potomkovia vo Folkušovej žijú doposiaľ.
ERB tvorí štít podopretý dvomi morskými pannami, vštíte stojaci biely žeriav nad rakom drží v pravej pozdvihnutej nohe zlatý kameň. Jedna kráľovská koruna a na nej rovnako stojaci vták žeriav.

Zdroj: Materiál od p. Ladislava Ďurdíka, Pribovce, 24.4.2012