Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina
Hybe

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11787

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Hybe - História


Obec z 12. storočia má názov od potoka Hybica, pri ktorom vznikla. Bez udania mena je doložená v roku 1230, keď ju s Uhorskou Vsou dostal Polk. Priamo sa spomína v roku 1239, keď ju Belo IV. odobral Polkovi a pripojil ku kráľovskému majetku. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Hyba (1239), Hybe (1265), Gyba (1342), Hibe (1773), Hyby (1808), Hybe (1927); maďarsky Hibbe. V 1. polovici 13. storočia sa sem prisťahovali pravdepodobne zo Spiša nemeckí hostia a v roku 1265 získali mestské privilégiá podľa vzoru mesta Krupiny.
V 2. polovici 13. storočia sa Hybania pokúšali dolovať zlato na úpätí Kriváňa, skadiaľ ich vytlačil Bohumír. Od 14. storočia do polovice 15. storočia dolovali v Bocianskej doline. V roku 1390 sa obec dostala do majetku liptovského župana a vyvíjala sa ako poddanské mestečko panstva Liptovský Hrádok. Kráľ Žigmund mu v roku 1396 udelil trhové právo, obyvateľov oslobodil od mýta v Lučivnej a Dovalove, od roku 1405 rozšíril oslobodenie na celé územie Uhorska. Na rozhraní 14. a 15. storočia sa mestečko úplne poslovenčilo. Napriek poddanskému pomeru k panstvu zostalo do 19. storočia najvýznamnejším hospodárskym strediskom Horného Liptova. V 16. storočí mestečko značne upadlo. V rokoch 1535-1536 malo richtára, 15 meštianskych rodín, 5 chudákov, 4 opustené a 9 obývaných usadlostí. V roku 1535 ho vypálili vojská habsburského generála Katzianera. V 16. storočí sa v chotári čiastočne oživilo banské podnikanie, ale s malým výsledkom. Mestečko malo výhodnú polohu na hlavnej ceste, ktorá zabezpečovala obchod a rozvoj remesiel (kováčstvo, kolárstvo, hrnčiarstvo, voštinárstvo). Okolo roku 1671 mali Hybe 40 sedliackych usadlostí a 14 želiarov, 22 želiarskych usadlostí bolo opustených, v roku 1784 mali 191 domov a 1554 obyvateľov, v roku 1828 mali 217 domov a 2035 obyvateľov. Od 18. storočia sa časť obyvateľov zaoberala pálením drveného uhlia, koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia výrobou borovičky. V 18. storočí prekvitali remeslá, pribudli tesári, debnári, čižmári, garbiari, farbiari. V roku 1771 otvorili na Kriváni bane a postavili stupy. Po zániku želez. manufaktúr v Liptovskom Hrádku a Malužinej banské podnikanie v mestečku definitívne zaniká. V 2. polovici 19. storočia sa obyvatelia zaoberali hlavne murárstvom a odchádzali na sezónne práce do Pešti. Na potlačenie nepokojov v roku 1818 muselo zasiahnuť vojsko. Po roku 1918 nastal nový rozmach remesiel (hrnčiarstvo, murárstvo, kováčstvo, kožušníctvo, atď.). Počas 2. svetovej vojny obyvatelia podporovali partizánske hnutie.

Hybica: Obec sa spomína v rokoch 1419-1469 ako Kystlyba. Patrila zemanom zo Žehry. Ležala asi 5 km nad Hybe smerom ku Kriváňu. V 16. storočí úplne spustla, pôdu zaujalo panstvo Liptovský Hrádok a dávalo ju do nájmu.

Hošková: Osada vznikla okolo bane na železnú rudu v 2. polovici 18. storočia. Staré pomenovania obce boli v roku 1808 Hoskova, Hosskowá vel Načerném Wáhu. Rudu na mieste pražili a surový kov spracúvali v hámri pri potoku Hybica, kde sa spracúvala aj časť surového železa z maše pod Hradskou horou. V roku 1828 mala osada 8 domov a 60 obyvateľov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.