Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Gelnica, Košice, Košice 1, Košice 2, Košice 3, Košice 4, Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov
Iňačovce

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Samospráva

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Iňačovce - História


Prvá písomná zmienka o obci Iňačovce sa datuje do roku 1417, kedy sa nazývala Solmus. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1808 je písomne doložený názov Jeňaššowce, z roku 1920 Iňačovce. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Solymos.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Užskú župu; pred rokom 1960 pod okres Michalovce, kraj Prešov; po roku 1960 pod okres Michalovce, kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je doložená v roku 1417. Patrila Sztárayovcom. V roku 1427 mala 18 port, v roku 1715 mala 8 poddanských domácností, v roku 1828 mala 119 domov a 1023 obyvateľov. Boli roľníci a tkáči. Koncom 18. storočia sa spomína tunajšie nálezisko soli. Obec mala rozsiahle lúky. V 19. storočí vlastnili tunajšie majetky rodiny Thuránszkovcov, Törökovcov a i. Po roku 1918 naďalej pretrvávali tradičné zamestnania. MO KSČ ( Miestna Organizácia Komunistickej Strany Československa )tu bola od roku 1921.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Stručná história obce Iňačovce od prvej písomnej zmienky do roku 1945

Obec Iňačovce až do roku 1918 v rámci Uhorska patrila do Užskej župy, predtým stolice. Po roku 1918 patrila do rozličných štátnych útvarov a administratívnych celkov. Od roku 1921 je súčasťou okresu Michalovce.

Doteraz najstaršia známa priama písomná zmienka o Iňačovciach pochádza z latinskej listiny kráľa Žigmunda z roku 1417. Prvá písomná zmienka neznamená začiatok osídlenia a obec, podľa obsahu listiny, existovali už pred spomínaným rokom. V 15. - 17. storočí k tunajším zemepánom patrili šľachtici z Pavloviec a Ruskej. V uvedenom období sa naša obec spomína pod názvom Solmos. Podľa stredovekára Prof. F. Uličného názov najpravdepodobnejšie označuje sídlisko chovateľov sokolov pre poľovačky kráľov. Slovenský názov Iňačovce sa vyskytuje až v 20. storočí.

Na prelome 16. a 17. storočia naša obec patrila medzi veľké dediny. V 17. a začiatkom 18. storočia sa však značne vyľudnila. Po roku 1720 sa tu prisťahovalo veľa poddaných z iných, hlavne severnejších častí Užskej a Zemplínskej stolice (napríklad z Belej nad Cirochou). Začiatkom 18. storočí" Iňačovce „ležiace povyše obce Senné pri močaristej Čiernej vode" vlastnili gróf Barkóczy, barón Vécsey a Szirmay. V 18. storočí v Iňačovciach bývali napríklad príslušníci rodín Eštok, Ihnát, Kálaj, Oláh, Palóc, Dzvonik, Miločík, Kendereš, Kudroč, Knežo, Balogh, Dúška, Hura a Borza.

Začiatkom 19. storočia v obci žilo vyše 1000 obyvateľov, ale na prelome 19. a 20. storočia takmer o 200 ľudí menej. V neskoršom období počet obyvateľov klesal. K dôvodom tohto stavu patrilo vysťahovalectvo (napríklad do Spojených štátov) a migrácia do miest.

Na katastrálnej mape Iňačoviec z roku 1863 sa nám zachovali niektoré staré chotárne názvy napríklad Čerehovisko (potok), Dluhi luki, Kralov laz, Laščik, Na hradze, Olšinka, Ortaši, Pod križom, Uhlizko, U medviedi, Višne zahumenki.

V minulosti veľmi významnú úlohu zohrávalo náboženstvo. Do dnešných dní nemáme doklad o nejakom stredovekom iňačovskom kostole. V období reformácie patrili iňačovčania v 16. stor. pod farnosť Rebrín a v prvej polovici 17. stor. pod farnosť Senné. V polovici 18. storočia v našej obci stál farský gréckokatolícky drevený chrám so šindľovou strechou a jedným zvonom. Chrám bol zasvätený Zosnutiu Panny Márie. K filiálkam iňačovskej farnosti patrili Jastrabie, Rebrín, Senné, Stretáva a Stretávka. V 19. storočí postavili gréckokatolíci murovaný chrám. Vo farnosti, ktorá pretrvala do dnešných dní, pôsobilo veľa významných duchovných. Za všetkých spomenieme Michala Čintalu (1914-1999), ktorý sa v rokoch 1968-1972 zaslúžil o opravu tunajšieho chrámu. V 19. storočí patrili rímskokatolíci v obci pod farnosť Senné, luteráni pod cirkevný zbor so sídlom v Pozdišovciach, kalvíni pod cirkevný zbor Lúčky a židovský veriaci pod rabinát v Sennom. V roku 1912 tunajší kalvíni postavili vlastný dcérocirkevný kostol.

O počiatkoch školského vyučovania v obci zatiaľ veľa nevieme. Pravdepodobne v minulosti pri gréckokatolíckej farnosti existovala aj škola. Už pred vznikom prvej ČSR sa tunajšie deti učili v dvoch ľudových školách: gréckokatolíckej a reformovanej.

Po roku 1945 v obci zaviedli elektrinu, plyn a zriadili verejné osvetlenie a telefonické spojenie. Obec skrášlila nová budova materskej školy a domu smútku.

Zdroj: prospekt ''Iňačovce 12. september 2004'' zaslaný z obce - text Dr. Martin Molnár, Zemplínske múzeum Michalovce, foto L.I.M. Prešov







 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.