Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina
Martin

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v meste

Súčasnosť mesta

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Fotogaléria

Mapa

Fórum mesta

Firmy v meste

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11787

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Martin - História


Na území dnešného administratívneho a hospodárskeho strediska Turca - Martina bolo hallštattské sídlisko, kostolné radové pohrebisko z 11.-13. storočia. Obec s kostolom sv. Martina sa spomína v roku 1264 ako Zenthmarton, neskôr ako Villa Sancti Martini (1284), Zenthmarton (1350), Sanctus Martinus (1353), Zenthmartin (1359), Villa Sancti Martini (1361), Zenthmarton (1391), Szent-Márton Slauice Swaty-Martin (1736), Swatý Martin (1773), Turčiansky Svätý Martin (1920); maďarsky Turócszentmárton, nemecky Turz Skt. Martin, latinsky Martinopolis, S. Martinus. Dnešný názov Martin sa používa od roku 1951. V roku 1315 dostala tunajšia fara pozemky od magistra Donča. Martin ležal na obchodnej ceste, stal sa strediskom obchodu a remesiel. V roku 1340 dostal krupinské mestské právo a Ľudovít I. mu daroval dediny Modly, Ambus a Hosti. Pri prechode husitských vojsk v roku 1431 vyhorel, údajne zhorela aj výsadná listina. Kráľ Žigmund mestské výsady v roku 1434 obnovil, no Martin sa vyvíjal ako poddanské mestečko panstva Sklabiňa. V roku 1535 pripadlo Révayovcom a postupne a stalo sídlom stolice. V roku 1557 mal Martin 78 meštianskych a 38 poddanských domácností. Mešťania sa venovali obchodu a remeslám. V 17. storočí sú doložené cechy zámočníkov, kováčov a krajčírov, dočasne spoločný cech obuvníkov, kováčov a zámočníkov a medzimestský cech krajčírov, kováčov a zámočníkov z Martina, Mošoviec a Slovenského Pravna. V 18. storočí pribudli cechy garbiarov, kožušníkov, obuvníkov a spoločný cech sedlárov, remenárov a povrazníkov.
V roku 1785 mal Martin 152 domov a 1069 obyvateľov, v roku 1828 mal 174 domov a 1134 obyvateľov. V roku 1848 ľudové zhromaždenie vyslovilo požiadavku uznať slovenčinu za úradnú reč. V revolúcii sa Martin jednoznačne prihlásil k slovenskému povstaniu. Na zhromaždení 31. 1. 1849 sa k nemu pridalo 1000 dobrovoľníkov. V 2. polovici 19. storočia sa Martin stal strediskom slovenského politického a kultúrneho života. V roku 1861 osnovali a proklamovali Memorandum slovenského národa, v roku 1863 založili Maticu slovenskú a v roku 1867 jedno z troch slovenských gymnázií. Po prestávke spôsobenej zatvorením Matice slovenskej v roku 1875 zakladajú slovenskí národovci Muzeálnu slovenskú spoločnosť. Okrem matičnej tlače vychádzajú od roku 1870 Národné noviny a od roku 1881 Slovenské pohľady. Martin sa stáva pojmom v politickom zmysle, je centrom a sídlom Slovenskej národnej strany. Sústreďuje sa tu aj slovenský kapitál, vznikajú slovenské podniky, v roku 1869 Kníhtlačiarsky účastinný spolok, v roku 1884 Tatra banka, účastinná spoločnosť Lipa, ktorá sa stará o odbyt slovenských výšiviek. Popri početných domácich remeselníckych dielňach (najmä remeselné farbenie plátna, modrotlač) sa tu zakladá pivovar, nábytková továreň, celulózka a tehelňa. Rozvíja sa i robotnícke hnutie. V Martine vznikla SNR, ktorá na svojom zasadnutí 30. 10. 1918 prijala tzv. Martinskú deklaráciu, vyjadrujúcu vôľu slovenského národa žiť v spoločnom štáte s českým národom. Po roku 1918 sa obnovuje činnosť Matice slovenskej. Rozrástol sa obchod, peňažníctvo, školstvo. Počet obyvateľov sa v období predmníchovskej ČSR zdvojnásobil. Stagnoval však priemysel a sociálny rozvoj mesta. Chronická nezamestnanosť vyvrcholila v rokoch svetovej hospodárskej krízy, kedy miestne fabriky obmedzili, alebo úplne zastavili výrobu, prepustili stovky robotníkov. Robotníci štrajkovali v rokoch 1923,1927, 1931, 1933, 1935, 1936, 1938. Od začiatku 20. rokov sa v meste rozvinulo revolučné hnutie nezamestnaných. V roku 1925 vznikol župný výbor nezamestnaných, jediný svojho druhu na Slovensku, v rokoch 1932, 1933 a 1935 sa uskutočnili hladové pochody.
Na prelome rokov 1943-1944 sa v okolitých horách začínajú sústreďovať sovietski utečenci z nemeckých koncentračných táborov a ilegálni pracovníci. V lete 1944 komunisti úzko spolupracujú so vznikajúcimi partizánskymi skupinami a s miestnou vojenskou posádkou, ktorá zásobovala partizánov zbraňami a zapojila sa do SNP. Po urputných bojoch o prístup do Turca fašisti 21. 9. 1944 Martin obsadili. Oslobodili ho jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a rumunskej armády 11. 4. 1945. Mesto vyznamenali Radom SNP I. tr., Radom Červenej hviezdy, Radom práce, Pamätnou medailou SNP.
Po oslobodení zrekonštruovali celulózku, železničnú trať a verejné budovy, nastala výstavba mesta a priemyselných podnikov (Turčianske strojárne, tepláreň, tehelňa, mliekáreň, pekárne, farmaceutický závod a i.). Zmodernizovali a rozšírili celulózku, stoličkovú továreň, pivovar, Tlačiarne SNP.
V roku 1949 pripojili k Martinu obec Tomčany, v rokoch 1949-1955 boli s Martinom spojené obce Vrútky, Priekopa, Lipovec a Záturčie.

Tomčany: Obec vznikla na časti zeme Jordán, ktorú v roku 1249 dostali Tomáš, Matej a Beňo. Spomína sa v roku 1410 ako Thomkahaza, neskôr ako Tomchan (1549), Tomcsin, Tomchin (1573), Tomczany (1773), Tomčany (1786); maďarsky Tomcsán. Do 19. storočia patrila rodine Tomčanskovcov. V roku 1785 mala 18 domov a 82 obyvateľov, všetko zemanov, v roku 1828 mala 30 domov a 48 obyvateľov. Aktívne sa zapojila do SNP. Pri obci bolo povstalecké poľné letisko. V roku 1949 bola obec zlúčená s Martinom.

Jahodníky: Obec vznikla v chotári obce Bystrička. Doložená je ako Kisbiztrice (1284), Kuzbyztriche (1315), Minor Bezterce (1340), Jahodnyk (1349), Kysbiztrice a. n. Johodnak (1391), Jahodnak, Ihadnek (1405), Jahodnicza (1457), Jehodnyk (1534), Jahodnik (1554), Jahodníky (1808). V roku 1284 patrila Vavrincovi, synovi komesa Kozmu. Viedla časté spory s Dolinou a Tomčanmi. V 15. storočí patrila Necpalskovcom, od roku 1538 trebostovskej línii Révayovcov. V roku 1715 mala 23 domácností, v roku 1785 mala 56 domov a 398 obyvateľov, v roku 1828 mala 42 domov a 397 obyvateľov. Potom obec splynula s Martinom.

Modli: Obec sa spomína od roku 1255. Doložená je ako Modly (1263), Molley (1271), Medly (1332) a v roku 1351 ako Modle. V roku 1351 ju Ľudovít I. daroval mestu Martin.

Ambus: Obec sa spomína v roku 1327 ako Ambosfalua, v roku 1377 ako Ambos. V roku 1377 pripadla Martinu.

Hosti: Osada sa spomína v roku 1245 ako Wendeg, v roku 1470 ako Hosten. V 14. storočí pripadla Martinu.

Riadok: Obec sa spomína v 15. storočí. Doložená je ako Riadek (1786), v rokoch 1873-1877 ako Riadok. Patrila fare v Martine. V roku 1785 mala 22 domov a 149 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 89 obyvateľov. V roku 1850 splynula s Martinom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.