Oščadnica - História

Prvá písomná zmienka o obci Oščadnica sa datuje do roku 1712, kedy sa obec nazývala Oscsadnicza; od roku 1773 sa obec nazývala Ossčadnica; maďarsky sa nazývala Oscsadnica alebo Ocsad. Do roku 1960 obec patrila pod Trenčiansku župu, okres Čadca, kraj Žilina. Po roku 1960 patrila pod okres Čadca, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Čadca, kraj Žilinský.

Obec založili v prvej polovici 18. storočia valasi panstva Budatín na pôvodnom území panstva Strečno. Patrila panstvu Budatín, neskôr panstvu Strečno. V roku 1720 mala obec tri mlyny a 45 daňovníkov, v roku 1784 254 domov, 391 rodín a 1929 obyvateľov, v roku 1828 306 domov a 2987 obyvateľov, ktorí sa zaoberali domácim spracovaním dreva a chovom oviec a dobytka. Po roku 1918 obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a značná časť, najmä po vzniku účastinnej spoločnosti Drevopriemysel v Oščadnici, v drevárskom priemysle. Bolo tu päť vodných píl a dva vodné mlyny. V roku 1919 tu bol štrajk drevorobotníkov, aktívne pracovala miestna organizácia KSČ. V období príprav Slovenského národného povstania sa tu organizoval záchytný tábor pre utečencov z českých krajín. Bol tu operačný priestor partizánskej skupiny Morského. Neskôr obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch Drevina, Krásno nad Kysucou – Oščadnica (výroba dvier a okien) a vo Vítkoviciach, Ostrave a Karvinej. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť