Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Ozdín

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Cirkev

Školstvo

Záujmové spolky

Šport

100-ročné ozdínske spomienky

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11787

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Ozdín - Školstvo


Prvé zmienky o existencii školstva a vzdelanosti v Ozdíne sú veľmi chabé. Vieme len toľko, že okolo roku 1332 až 1337 sa tu nachádzal augustínsky kláštor, ktorý bol nesporne strediskom vzdelanosti a kultúry ako väčšina kláštorov v tomto období.

Už presnejšie správy máme zo 17. storočia. Vieme, že okolo roku 1640 sa o Ozdíne hovorilo, že rektora síce má, ale školu nie - tú si Ozdínčania postavili takmer o celé jedno storočie neskoršie, a to konkrétne v roku 1730. V tomto období tu pravdepodobne pôsobili učitelia Ondrej Dionisius a neskoršie Simeon Valentiny. Do roku 1730 tu pôsobil aj rektor Juraj Eliades a od roku 1731 to bol Andrej Messerschmid. Škola bola cirkevná. Bližšie informácie z týchto čias o existencii školy nemáme. Vieme len, že od roku 1784 bol v Ozdíne rektorom Ján Gábor, ktorý v apríli 1823 odišiel do Budikovan v Gemeri. Školu v tom čase navštevovalo 30 až 40 detí. Pre toto obdobie bolo charakteristické, že učiteľ nevykonával len funkciu rektora, ale pôsobil i ako kantor (organista). Od roku 1823 až do roku 1838 bol v Ozdíne rektorom Jozef Čipkay, ktorý 14. augusta 1838 odišiel z Ozdína do Uhorského. Za jeho pôsobenia školu navštevovalo 48 detí. V Ozdíne pôsobil 15 rokov a práve on, počas richtárovania Bienika, zriadil a písal Protokol Domovní Obcy Ozdínské a ešte bol i bezplatným notárom obce Ozdín.

Z ďalšieho obdobia nám historické pramene o ozdínskom školstve chýbajú, zachoval sa len zoznam učiteľov, ktorý vypracoval evanjelický farár Ján Hano. Na základe neho môžeme skonštatovať, že po Jozefovi Čipkayovi prišiel do Ozdína dňa 24. septembra 1838 Michal Bauer z Lukovišťa v Gemeri. V Ozdíne pôsobil do 9. augusta 1842, kedy odišiel do tomášovskej cirkvi. Po ňom nastúpil za rektora Timon Hoznek (1842-1847), ktorý vyštudoval v Kežmarku a z Ozdína odišiel do ratkovskej cirkvi. Neskoršie prišiel z ribnickej cirkvi Ján Benedikty dňa 18. októbra 1847. V obci žil do 12. marca 1851. V roku 1847 sa v ozdínskej škole vzdelávalo 42 detí. Ďalšími učiteľmi boli Michal Laciak (1851-1858) - hudobník a vydavateľ partitúry, Štefan Machník (1858-1866), Samuel Skaloš (1866-1871) - učiteľ a cirkevný kronikár, Jakub Vredík - narodil sa v Ratko-Bystrom a po skončení elementárnej školy pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskoršie v Kežmarku. Ako učiteľ pôsobil v Kyjaticiach, Slizkom, Budinej. Do Ozdína prišiel za učiteľa dňa 2. novembra 1871. Ďalšími učiteľmi boli Samuel Janko, Pavel Galko, Andrej Kisfaludy, Ľudovít Kisfaludy.

Z čias pôsobenia učiteľa Jakuba Vredíka sa zachovali bližšie informácie o fungovaní ozdínskej školy v tom období. Na základe správy z vizitácie ozdínskeho cirkevného zboru dr. Gustávom Szeberényim, superintendantom Banského okolia zo septembra 1875, sa dozvedáme, že školský rok sa v Ozdíne začínal 1. septembra a trval až do mája, kedy nastal čas výročných skúšok. Ako píše Szeberényi: ''...učiteľ Vredík svedomito vyučoval dietky, bol bezúhonný a učebné hodiny nezanedbáva. Denne sa vyučovalo päť hodín a medzi vyučovacie predmety patrili spev, výučba klasických miest z Písma svätého, ku katechizácii používali výklad Lutherovho katechizmu od Štefana Placku. Výučba katechizmu bola v obyčaji. Ďalej to boli predmety zamerané na praktické veci, a to štepenie a sadenie stromov. Školu navštevovalo 31 žiakov.

V roku 1879 superintendant Banského okolia dr. Gustáv Szeberényi v obežníku požadoval, aby učiteľom na cirkevných školách, ktorých platy nedosahovali 300 zlatých, bolo skromne polepšené. Vo výučbe maďarskej reči na elementárnych školách odporúčal, aby výučba prebiehala viac prakticky ako teoreticky. Tu však musíme poznamenať, že Ozdínčania sa neradi učili maďarsky, veď Ozdín bol vždy rázovitou slovenskou obcou, v ktorej žili panslávi.

Po vzniku Československa v roku 1918 zaujal ozdínsku učiteľskú stanicu dňa 16. decembra 1918 Štefan Koska. Po jeho nástupe za miestneho učiteľa bolo cirkevným konventom, na čele ktorého stál miestny farár Ľudovít Balco, a ktorý sa konal dňa 26. decembra 1918, jednoznačne prijaté, že od tohto dňa sa na škole prestáva vyučovať maďarská reč.

Do jednotného československého štátu vstupovali na sklonku roka 1918 Česi a Slováci s diametrálne odlišnou úrovňou v oblasti nielen materiálnej, ale najmä duchovnej. Postupujúca likvidácia slovenských škôl, diskriminácia, ba priam šikanovanie inteligencie a najmä podnikateľov, čiže ľudí v štátnych službách, ktorí sa hlásili k slovenskej národnosti v podmienkach Uhorska, zožala svoje dielo. Základnú zložku slovenského národa tvorili hlavne roľníci, robotníci, čiastočne remeselníci. Prevažná časť inteligencie a pracovníkov štátnych služieb, hoci mala slovenský pôvod, bola v dôsledku predošlého vývoja založená maďarónsky. Prvoradou úlohou novej štátnej správy na Slovensku bolo prevzatie administratívy školstva, kultúry a osvety, ich odmaďarčovanie a aktivácia v zmysle upevňovania československej štátnosti a jej oficiálnej ideológie.

V Ozdíne po vzniku ČSR existovala evanjelická cirkevná ľudová škola. Podľa uhorského zákona sa na takomto type škôl vyučovali deti od 6 do 12 rokov. V roku 1922 ich upravil ''malý školský zákon'', ktorý určil povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 rokov. Pre veľký nedostatok učiteľov sa na Slovensku táto povinná osemročná školská dochádzka zaviedla až v školskom roku 1927-1928. V novembri 1918 bolo na Slovensku len okolo 300 národne uvedomelých slovenských učiteľov pre ľudové školy. Ľudových škôl bolo vtedy vyše 4 tisíc.

Vznik Československa priniesol zvýšenie vzdelanostnej úrovne aj medzi ľud do Ozdína. Návštevnosť detí v škole sa sprísnila najmä prijatím povinnej osemročnej školskej dochádzky, no aj tak sa nie vždy dôsledne dodržiavala. Deti z chudobných rodín školu navštevovali prevažne len v zime, pretože na jeseň a na jar museli pomáhať svojim rodičom pri rôznych hospodárskych prácach. Tým pádom takéto deti vedomostne značne zaostávali za ostatnými, ktoré pravidelne na vyučovacie hodiny dochádzali. To však nič nemenilo na tom, že väčšina detí aj tak po ukončení ľudovej školy v štúdiu nepokračovala, pretože boli potrební doma pri obhospodarovaní svojich polí a statku. Z tohto dôvodu bola vzdelanostná úroveň v obci nízka, väčšina obyvateľov vedela len čítať, písať a počítať. Situácia sa čiastočne zmenila v druhej polovici 30 rokov. Tak napr. už v roku 1936 traja obyvatelia obce študovali na vysokých školách, dvaja na gymnáziu a deväť navštevovalo meštianku.

Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 došlo na Slovensku k zmenám aj v školskom zriadení. V roku 1941 bola evanjelická cirkevná škola v Ozdíne odovzdaná do užívania obce. Školstvo bolo v tom čase aj nástrojom štátnej propagandy a šíriteľom týchto myšlienok. Na základe príkazov vtedajšej vrchnosti sa museli organizovať rôzne akcie, programy, propagujúce a podporujúce ľudácky režim. Jednou z takýchto akcií bol aj Deň zahraničných Slovákov pod heslom ''Za tú našu slovenčinu v šírom svete'', kedy všetky školy museli zorganizovať rôzne akadémie či večierky.

Po vojne v roku 1945 došlo k výmene ozdínskeho učiteľa. Po 27 ročnom pôsobení bol Štefan Koska odvolaný a nahradený Štefanom Rybom z Pastuchova. K jeho odvolaniu prispel fakt, že nadržal ľudákom, čo napokon viedlo k jeho predčasnému penzionovaniu.

Rok 1948 priniesol zmeny do celej spoločnosti, nevynímajúc ani školstvo. V roku 1949 došlo k premene ľudovej školy na ''národnú''. V tomto roku navštevovalo ozdínsku školu 32 žiakov. Na stredné školy dochádzala mládež z Ozdína najmä do Málinca, Poltára, ale predovšet kým do centra Novohradu - Lučenca. O učňovské školstvo bol záujem mizivý, iba ak išlo o štúdium u Baťu v Baťovanoch (Partizánske) alebo v o Svite. Takýto stav bol podobný i v nasledujúcich rokoch. Zmenila sa len osoba ozdínskeho učiteľa, keď v roku 1952 vystriedal Štefana Rybu Michal Chrtiansky. Ten pochádzal z Ľuboriečky. Učiteľský ústav vyštudoval v Lučenci v roku 1924.

Dňa 17. novembra 1955 bola v obci zriadená materská škola. Sídlila v budove MNV. Jej prvou učiteľkou bola Darina Medľová.

Dôsledkom tlaku totality sa v roku 1957 v ozdínskej škole prestalo vyučovať náboženstvo ''z dôvodu malého záujmu žiakov o tento predmet.'' Škola bola jednotriedna, vyučoval sa v nej 1. až 5. ročník. Do desiatej hodiny sa vyučovali základné predmety ako slovenčina, matematika atď., pričom sa každý týždeň striedali mladší žiaci so staršími. Predmety ako hudobná výchova, telesná výchova, výtvarná výchova a pracovné vyučovanie boli pre všetkých žiakov 1. až 5. ročníka spoločné. Škola si viedla i vlastnú kroniku. Vzdelanostná úroveň v obci sa z roka na rok zvyšovala. Čoraz viac mladých ľudí sa prihlasovalo na rôzne stredné a vysoké školy. Avšak nielen oni mali možnosť vzdelávať sa. Cez zimu sa v Ozdíne otvárala Družstevná škola práce pre starších občanov, ktorá poskytovala kurzy slovenského jazyka a spoločenského správania.

Aj v 60-tych rokoch sa jednotriedna ozdínska škola udržala. Škole pomáhalo Združenie rodičov a priateľov školy (ZRPŠ), ako i Pionierska organizácia (PO). Škola bola úzko spojená so životom obce. Uskutočňovala rôzne kultúrne programy a podujatia, verejné slávnosti, zbierky, zbery odpadu, liečivých rastlín a iných plodín. Škola si zriadila Mičurínsku záhradu na Polnocku, ktorú dostala od miestneho JRD.

Materská škola si nie celkom plnila svoje poslanie, pretože ju v priemere navštevovalo len okolo 15 detí. V tomto období tu bola učiteľkou Jolana Hengálová.

So základnou školou v obci to nebolo o nič lepšie. Z roka na rok klesal počet žiakov. V roku 1964 ich 1. septembra nastúpilo len 16, v každom ročníku po štyroch. V tom istom roku došlo aj k zmene učiteľa, keď na miesto Michala Chrtianského, ktorý bol na svoju žiadosť preložený do Lučenca, nastúpil mladý, 26 ročný učiteľ Ján Ladányi. Pochádzal z neďalekého Českého Brezová. Aj napriek nízkemu počtu žiakov v škole, vyučovanie naďalej prebiehalo. Ján Ladányi sa ako začínajúci mladý učiteľ snažil vyučovanie zmodernizovať, zavádzal nové učebné pomôcky, ako gramorádio, diafilmy, magnetickú tabuľu a iné novoty.

Každoročné znižovanie počtu detí, ktoré navštevovali tunajšiu základnú školu, viedlo k tomu, že ju nakoniec v roku 1973 zrušili. Od tohto roku dochádzajú školopovinné deti z Ozdína do základnej školy v Málinci. V obci naďalej ostala fungovať materská škola. Deti v nej majú dobré podmienky pre duševný a telesný vývin. Sú tam deti prevažne zamestnaných rodičov. Stredné a učňovské školy žiaci navštevujú v Poltári a v Lučenci.

Deväťdesiate roky nepriniesli nič nové, čo by sa týkalo školstva v Ozdíne. Naďalej tam existuje len materská škola, ktorá zápasí s existenčnými problémami kvôli malému počtu detí. Tak napr. rok po nežnej revolúcii nastúpilo do škôlky iba 12 detí. Na základné a stredné školy v tom istom období, t.j. v roku 1990, dochádzalo 47 žiakov z Ozdína a Bystričky. Z toho 27 navštevovalo základné školy, 12 stredné odborné učilištia a 10 stredné odborné školy s maturitou. Vysokú školu nenavštevoval nikto. Situácia s miestnou materskou školou sa čiastočne vyriešila v roku 1995, kedy ju navštevovalo 21 detí. Tento takmer dvojnásobný prírastok počtu detí bol zapríčinený prílevom nových obyvateľov do obce hlavne zo zatopených oblastí po výstavbe priehrady Málinec. Do škôlky dochádzali deti i z okolitých obcí, a to z Bystričky (7), Málinca (1), Rovnian (3). V súčasnosti Materskú školu navštevuje 12 detí z obce a 3 z okolitých dedín. Riaditeľkou škôlky je pani Eva Lackova. Škola naďalej zápasí s finančnými problémami a s udržiavaním prevádzky pre nízky počet detí.

Zdroj: Martin Karásek – Ozdín – monografia obce, 2002





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.