|
|
Pezinok - História
Mesto sa spomína v roku 1208 ako Bozen, v roku
1231 Bozyn, v roku 1295 Bozun, Bozinium, Bozin,v roku
1318 Pösing, v roku 1327 Bwzyn, v roku 1330 Bezyn,
v roku 1387 Bazyn, v roku 1399 Bozen, Bozni, Bossen,
v roku 1459 z Pezinku, v roku 1463
s Pesinka, v roku 1773 Pesinek, v roku 1786
Pezinek, v roku 1920 Pezinok, maďarsky Bazin, nemecky
Bösing, Pösing, latinsky Basinium. Na území
je v roku 1425 doložená obec Cajla
ako Czayel, v roku 1773 Czajla, maďarsky
Cajla, nemecky Zeil, ktorá bola v roku 1947
pripojená k Pezinku. Banícka osada
Zumberg je doložená v roku 1274 ako
Simperg, Symberg, v roku 1287 Sumbergh. Zanikla v 15.
storočí.
Pezinok v roku 1208 prešiel z majetku hradu
Bratislava do majetku nitrianskeho župana
Tomáša z rodu Hunt-Poznanovcov, predka
línie grófov zo Svätého Jura
a Pezinka, ktorým patril do vymretia rodu v 2.
štvrtine 16. storočia. V 2. polovici 13.
storočia sú doložené tunajšie vinice,
v 15. storočí a začiatkom 16.
storočia sa tu usadzujú nemeckí hostia.
V roku 1376 získal Pezinok od Ľudovíta I.
právo trhu, v roku 1466 ďalšie
hospodárske výsady, ktoré Ferdinand I. potvrdil
v roku 1550 oslobodil obyvateľstvo od mýta
v celom Uhorsku. Po vymretí grófov sa Pezinok
stal majetkom Jána Zápoľského, po
ňom Gašpara Serédyho, Salmovcov, v roku
1575 Jána Krušiča prostredníctvom jeho
vdovy Kataríny, rodenej Pálffy, neskoršie
manželky palatína Štefana
Illésházyho pripadol v roku 1580
Illésházyovcom, ktorí nerešpektovali
výsady mestečka. Zápas Pezinka
o výsady, ktorý trval 30 rokov vyhralo
mestečko. V roku 1615 získal Pezinok
privilégium Mateja II. a právo slobodne
voliť richtára, radu magistra vinohradov
a iných úradníkov
a rozličné hospodárske slobody.
V roku 1647 získal Pezinok od Ferdinanda II.
právo posielať poslancov na snem a právo
slobodného kráľovského mesta. Panstvo
Pezinok prešlo do vlastníctva Pálffyovcov.
V roku 1643 boli postavené mestské hradby.
Doložené sú cechy mlynárov,
pekárov, stolárov, debnárov,
zámočníkov, gombikárov,
kožušníkov, kamenárov, garbiarov
a i. Od 17. storočia pracovala tu papiereň
a valcha. Obyvatelia boli vinohradníci, remeselníci
zaoberali sa aj obchodom a baníctvom. V 14.
storočí sa v chotári dolovalo zlato,
neskôr bolo v Pezinku sídlo banského
súdu. Ťažba zlata upadla po
vyčerpaní zásob v 18. storočí,
po objavení rúd antimónu a a pyritu
sa však banské podnikanie rozšírilo.
V kultúrnej oblasti je významné
preniknutie reformácie v 16 – 17.
storočí, od roku 1674 rekatolizačná
činnosť kapucínov, v rokoch 1751 –
73 jezuitov.
V Pezinku sa usadilo niekoľko zemianskych
rodín – Majthényiovci, Supavskovci, Nedeckovci,
Skarritzkovci, ktorí tu mali kúrie.
V roku 1715 mal Pezinok 2 mlyny a 338
daňovníkov, v roku 1828 mal 464 domov a 4651
obyvateľov. Význam Pezinka vzrástol
v polovici 19. storočia pripojením na
železničnú trať z Bratislavy do Trnavy.
V 2. polovici 19. storočia tu postavili tehelňu
a továreň na glej. Tunajší
kaštieľ bol sídlom správy panstva
Pezinok, ktoré naposledy vlastnili Pálffyovci. Panstvo
tvorili obce Limbach, Cajla, Jarná, Veľké
Šenkvice a Malé Šenkvice,
Slovenský Grob, Viničné, do roku 1647 aj
Pezinok. V roku 1871 založili Pezinsko–modransko-
svätojurskú banku, v roku 1905 Pezinskú
úverovú banku a v roku 1909
tehelňu. V roku 1848 vypukli nepokoje tovarišov,
učňov a mestskej chudoby. Za I. ČSR tu bola
silná organizácia KSČ. V roku 1938 sa tu
konala manifestácia na obranu republiky. Mesto bolo
oslobodené 2. 4. 1945. V rokoch 1945 – 46
vysídlili nemecké obyvateľstvo.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí Slovenska,
II. časť
|