|
|
Pezinok - Príroda
Stred obce sa nachádza vo výške 156 m,
chotár vo výške 138 – 752 m
(Čertov kopec). Leží na juhovýchodnom
úpätí Malých Karpát na plochom
náplavovom kuželi Cajlanského potoka pri
vyústení Cajlanskej doliny do Podunajskej
nížiny. Juhovýchodná časť
chotára na rovinnom okraji kužeľa a mokrej
nivy Cajlanského (Šúrskeho)
a Mlynského potoka tvoria mladé
treťohorné vápnité íly
a piesky, smerom k pohoriu prikryté
štvrtohornými uloženinami.
Západnú a severozápadnú
časť tvorí kryštalické jadro
Malých Karpát (prevažne granodiority a
žuly) prerušené širokým
pásom Kryštalických bridlíc, fylitov
a amfibolitov, v ktorom je vymodelovaná aj
depresia sedla pezinskej Baby ( 527 m). Ku kryštaliniku sa
pripájajú aj ostrovy vápencov
a mocný pás triasových kremencov,
ktoré vytvárajú skalnú scenériu.
Pásmo kryštalických bridlíc je
zrudnené – antimónové
a olovnatozinkové rudy a pyrity.
V kremenných žilách sa vyskytuje aj zlato,
ktoré sa ťažilo ešte v 19.
storočí.
Reliéf má ráz veľmi výrazne
členenej vrchoviny až hornatiny. Chotár je
vzhľadom na výrazné vertikálne
členenie klimaticky nejednotný. Od pohoria
oddelená nížinná časť
patrí do oblasti teplej a mierne vlhkej oblasti. Pohorie
patrí do oblasti mierne teplej a mierne vlhkej, vo
vrcholových častiach až vlhkej klímy.
Celý chotár odvodňuje pohorie Dudváhu,
do ktorého sa vlieva Cajlanský potok,
tečúci na západnom okraji mesta.
Okrajové časti odvodňujú prítoky
Myslenického potoka a Trniansky potok. Pri
horárni Sirková je minerálny prameň.
V nížinnej časti sú pôdy
lužné, nivné a močiarne,
v podhorí illimerizované
a v pohorí hnedé lesné. Pohorie je
zalesnené prevažne bukovými
a dubovými lesmi, juhovýchodné svahy
(vinice) a nížinné časti sú
odlesnené. V pohorí žije jelenia
a srnčia zver, muflóny, diviaky,
líšky, jazvece a pod., v pásme
viníc a v nížine zajace,
bažanty, jarabice a i.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí Slovenska,
II. časť
|