Pozdišovce - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol evanjelický pôvodne gotický, zbarokizovaný v 18. storočí

Kaštieľ neskororenesančný z roku 1648, neogotický prestavaný v roku 1890

Kaplnka klasicistický zo začiatku 19. storočia

Významné osobnosti

Pôsobisko:

Július Branč-Ivan (1909 – 1953), dramatik, pôsobil tu v rokoch 1935-1942

Jonáš Záborský (1812 – 1876), spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1835-1839

Tradície

V obci sa nachádza hromadná cestná zástavba. Hlinené omazané a obielené domy s maštaľou pod valbovou slamenou strechou pochádzajú z 19. storočia. V hrnčiarskych domoch bola komora premenená na dielňu, za ňou bola vlastná komora a maštaľ. Homolovitá hrnčiarska pec na záhumni slúžila neraz viacerým výrobcom. Pri stodole stála šopa na uskladňovanie hliny. Hrnčiarska výroba s cechovou organizáciou jestvovala od začiatku 15. storočia. V roku 1947 vzniklo tu hrnčiarske družstvo, výrobky s maľovaným dekorom – (karičky). Odev prestavuje typický zemplínsky kraj.

Mužský odev tvorí košeľa s preloženým golierom, vyšívaná vpredu okolo rozstrihu a v dolnej časti rukávov, ktoré sú užšie a bez manžiet. Nohavice sú z domáceho drilichového plátna alebo z továrenského bavlneného plátna, okolo dvoch rázporkov sú vyšívané alebo šnurované. Držal ich dlhý remeň, viac razy obtočený okolo pása, ozdobený kovovými cvočkami. Vesta z červeného súkna bola bohato zdobená gombičkami. V zime nosili aj kabátiky so všívanými rukávmi a preloženým golierom z bieleho drilichového plátna, zdobené čiernym šnurovaním. Obúvali si vysoké čierne čižmy. Na hlave nosili čierne alebo tmavosivé klobúky s homoľovitým dienkom a rovnou strieškou.

Ženský odev tvorilo oplecko s krátkymi naberanými rukávmi z jemného plátna, vyšívaná manžeta zakončená strojovou výšivkou. Sukňa siahajúca pod kolená je bohato nazberaná, naspodku lemovaná širokým volánom (fodra), na okraji má prišitú stuhu, do ktorej sa vkladal drôt, aby pekne odstávala. Spodná sukňa (bilota) je z bieleho plátna, tak isto s volánmi, silno naškrobená (obliekali si ich až desať) vytvárala celkovú siluetu ženského odevu. Priliehavý živôtik (deregaľ) z rozličných pestrých látok bol zdobený nášivkami, korálkami. Zástera (farzuch) bola krátka a úzko poskladaná. V zime sa nosili rozličné druhy priliehavých kabátikov z kupovaných látok. Obúvali si čižmy. Dievky nosili vrkoče, vydaté ženy vrkoč zakrútený do uzla (kont). Na hlavách nosili iba šatky (konťoška, konťovka, začepka, čepianka) menších rozmerov, vyšité plochým stehom podľa predkreslenia, alebo lemované čipkou. Tieto viazali do uzla, navrch sa dávali väčšie šatky.

Výzdoba : Pestrofarebná výšivka plným plochým stehom podľa predkreslenia a miestami krížikové vyšívanie. Ornament je naturalistický, rastlinný. Bohatá tkáčska tradícia sa uplatňuje najmä na textiliách, málo na odeve.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť