Rejdová - História

Prvá písomná zmienka o obci Rejdová sa datuje do roku 1551, kedy sa nazývala Redowa. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1552 je písomne doložený názov Romokwagasa, z roku 1556 Reydowa, z roku 1566 Redoua Romokvaghas, z roku 1570 Redowa, z roku 1686 Resdowa, z roku 1808 Rédova, z roku 1927 Rejdová. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Redova, Sajóréde.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla na valaskom práve začiatkom 16. storočia, prvá zmienka o nej je z roku 1551. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia panstvu Krásna Hôrka. Turci ju vypálili v roku 1672 a stala sa im poplatnou. Obyvatelia so svojimi stádami zachádzali do telgártskeho, dobšinského a hnileckého chotára; vyrábali syr súkno a pokrovce. Rejdová vyrástla medzi najväčšie valaské obce. Mor v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 530 obetí. V roku 1773 mala obec 108 sedliakov a 10 želiarov, v roku 1828 mala domov a 1029 obyvateľov, v roku 1837 už 1431 obyvateľov. V 19. storočí sa okrem chovu dobytka venovali domácim remeslám a výrobe dosák a šindľov.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) zaoberali sa remeslami, salašníctvom, pracovali v lesoch. Počas SNP tu bolo sídlo partizánskeho štábu brigády Kvitinského. Obec vyznamenali Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2.časť