Rejdová - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky
Kostol evanjelicky, pôvodne renesančný, modlitebňa, rozšírená v roku 1682; interiér barokový; maľovaná drevená empora z roku 1682; veža barokovo – klasicistická z roku 1794
Pamätná tabuľa SNP
Náhrobník padlého partizána

Tradície
Hromadná cestná zástavba. Zrubové podmurované trojpriestorové domy s hospodárskymi stavbami pod sedlovými šindľovými strechami v otvorenom dvore sú z 19. storočia. Pozoruhodný je ľudový tradičný nábytok. Je tu vyspelé lúčne hospodárenie. Produkcia mlieka, vlny a koží sa spracúva v rámci domácej výroby. Ešte v polovici 20. storočia bolo rozšírené tkanie plátna a súkna, šitie bohato vyšívaných tradičných kožúškov, súkenných častí odevu a kapcov, paličkovanie hustých pásikových čipiek na čepce, tradičných sponiek a praciek, ihlíc do vlasov i pletenie košov z prútia.
Rejdová je známym strediskom výroby bačovského riadu, odlievavkov, naberačiek, črpákov a lyžíc gemerského typu. Variant ľudového odevu sa dnes nosí najmä v štyroch severných obciach: Rejdová, Vyšná Slaná, Vlachovo, Gočovo. Medzi jednotlivými obcami sú rozdiely v úprave hlavy vydatých žien.
Mužský odev: plátenná košeľa – starší typ so širokými rukávmi a stojatým golierom, novší typ s preloženým golierom a manžetami, takmer bez výšiviek; gate z konopného plátna ukončené strapcami s mriežkou; v novšej dobe sa do práce nosila biela plátenná zástera; biele súkenné nohavice s dlhým visiacim remeňom, v minulosti široký opasok; kožúšok hnedý s koženými aplikáciami. Odev v zime: trojštvrťový biely súkenný kabát. Obuv: krpce , súkenné kapce, čižmy, baganče. Na hlave nosili baranicu, klobúk s okrúhlym dienkom s pomerne širokou dohora zdvihnutou strechou.
Ženský odev: spodník z ľanového alebo konopného plátna; oplecko – starší typ bol z domáckeho plátna s dlhými rukávmi, novší typ z rozličných tenkých krupovaných materiálov s krátkymi naberanými podkasanými rukávmi bez výšiviek; široká naberaná sukňa, starší typ bol z bieleho alebo farbiarskeho plátna, novší z pestrofarebných krupovaných materiálov so vzorkami; zástera z modrotlače, z plátna s prietkou alebo z nepletenej vlnenej čierno – bielej tkaniny; kožúšok je hnedý alebo biely s koženými aplikáciami; živôtik z kupovaných materiálov, zdobený našívaným šnurovaním a šôsikom s poloblukovitých zubov. Odev v zime: kožuch dlhý, biely, priliehavý, od pása šosy; kabát zo súkna alebo glotu tmavých farieb, podšitý barančinou, siahajúci niže pása, priliehavý, filigránové gombíky. Obuv: súkenné kapce, kožené papuče, čižmy.
Dievky sa česali na spustený vrkoč. Sviatočným účesom boli pletky, nosili ich dievčatá už asi od 10 rokov až do vydaja spolu s partou alebo vencom; vydaté ženy mali vlasy upravené do dvoch točených prameňov do uzla okolo kovovej ihlice, na ktorú sa zavesil ešte kovový košík, kryjúci uzol. Charakterizujúci je najmä čepiec, pozostávajúci z dienka a z dlhej, niže užší siahajúcej paličkovanej dvojfarebnej čelenky miestnej výroby. Na čepiec si kládli štvorcové šatky. Výzdoba: výšivka je obmedzená iba na účelové stehy bez dekoratívnej funkcie. Dominantu ženského odevu tvorí úprava hlavy, čiastočne šnurovanie na živôtikoch. Mužský odev je takmer bez výzdoby, prevláda plátno a biele domácke súkno. Rozšírená je tu hra na gajdy a pastierske píšťalky.
Z tradičných piesní sú známe: uspávanky, trávnice a piesne o horách, pastiersko – zbojnícke, cyklus svadobných piesní, veľkonočných, pri stavaní májov, a Ondreja, na priadkach, večer na dedine, piesne k rázovitým tancom. Typický je viachlas.
Ľudové tance: medveď, palicový, do kolesa, káčor, popod ruku, slovenská polka, sedliacky, mak, nevestinský tanec. Pôsobí tu dedinská folklórna skupina.