Revúca - Príroda

Mesto Revúca leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria na nive a terasovej plošine doliny Muráňa pri vtoku Zdychavy. Zväčša vrchovinný povrch chotára tvoria svory, granity a vápence. Okolie obce je odlesnené, inde je bukový les s prímesou hrabu. Dolinou Slanej siaha po Revúcu teplá, mierne vlhká oblasť s chladnou zimou, s priemernou januárovou teplotou -3 až -5 °C; od čiary Rákoš – Nandráž – Jelšava – Hronce na severe po Muráň, Revúčku – Hankovú je mierne teplá vrchovinná oblasť. Prevládajú hnedé lesné a ilimerizované pôdy, menej nivné a na vápencoch rendziny. Nadmorská výška mesta v jeho strede je 318 m, v jeho chotári je 307 – 1018 m.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

Revúca - príroda a okolie

Kolorit a atmosféru mesta Revúca dotvára okolitá príroda. Revúca je východiskovým miestom pre turistické trasy do prírody s bohatou flórou a faunou, ktorá je uvitá vo venci Stolických vrchov, Muránskej planiny a Revúckej vrchoviny. Rajom pre poľovníkov je fauna s výskytom medveďov, vlkov, rysov a ďalšej zveriny. K rekreačným možnostiam patrí rybárstvo, pre ktoré poskytujú výborné podmienky pstruhové bystriny a vodné plochy v Muránskej Lehote, Revúckej Lehote a v Gemerských Tepliciach.

V prekrásnej prírodnej scenérii v okruhu 20 km sú roztrúsené rekreačné strediská. Na Prednej Hore s krytým bazénom, saunou, tenisovými kurtmi a lyžiarskymi vlekmi. Pre náročných hubárov sú tu jedinečné hubárske terény. Neďaleko je hrad Muráň, najvyššie položený v strednej Európe (935 m n. m.), a doliny, rokliny a bralá Muránskej planiny.

V Muránskej doline pod úpätím vrchu Kohút v dedinke Chyžné je národná kultúrna pamiatka románsky rím. kat. kostol z 13. storočia s oltárom z dielne majstra Pavla z Levoče. Pri kostole je drevená zvonica v retardačnom renesančnom slohu z 18. storočia. Na evanjelickej fare je umiestnená pamätná tabuľa venovaná Samuelovi Tomášikovi, autorovi hymnickej piesne Hej Slováci, ktorý tu pôsobil. Pochovaný je na miestnom cintoríne, kde mu obyvatelia Gemera zo zbierok organizovaných Maticou slovenskou dali urobiť náhrobný pomník. Slávnostne ho odhalili 13. septembra 1925.

Nad starobylou Jelšavou je rekreačná oblasť Hrádok s amfiteátrom, ihriskami, krytými bazénmi, lyžiarskymi vlekmi, ako aj vstupom do svetoznámej Ochtinskej aragonitovej jaskyne. V juhozápadnom cípe doliny, v Šiveticiach, stojí románsky rím. kat. kostol z 13. storočia, národná kultúrna pamiatka. Neďaleko je vstup do unikátnej jaskyne Domica a hraničný priechod do susedného Maďarska.

Pri potulkách za históriou v Rákoši každého upúta románskogotický rím. kat. kostol z druhej polovice 13. storočia, národná kultúrna pamiatka a v blízkom Sirku - Červeňanoch vysoká pec z roku 1871, kultúrna pamiatka. Ak sa rozhodnete navštíviť Gemer, neobíďte ani tento krásny a na históriu mimoriadne bohatý kraj, v ktorého srdci leží Revúca, mesto Prvého slovenského gymnázia.

Zdroj: Dušan Dubovský - Revúca kolíska slovenského stredného školstva, 1993